Tomovi, ktorý aspoň trošku zahnal trápenie nad chorou mamkou, rezonovala v hlave radosť z toho, že si dal za jeden s Miškou, že sa mohol pozrieť priamo do očí tej zmyselnej bytosti a počuť slová z jej plných pier. Pôsobila na neho, akoby do toho prostredia nepasovala, vytŕčala mu z davu, tak ako vytŕča z davu žiak, ktorý trikrát prepadol a päť krát prerástol svojich nových spolužiakov. Momentálne to pre neho znamenalo viac ako dať si za pohárik s Bushom, i keď stávku prehral. Duch bol zasa rád, že sa nechal nahovoriť na disku a šiel tam s Tomom. Nebol takto už asi tri roky, odkedy pribral ako dobre živené odstavča.
„Nevydržal si nevypiť, takže stávku si prehral. Musíš mi splniť želanie.“ Stiahol ho z fantazijných výšin Duch. Tom sa až preľakol, keď započul tie slová o želaní. Hádam nechce, aby som ho vyfajčil? Kládol si otázku vo vnútri.
„Tu zlatá rybka, príjem – počúvam. Splním Ti všetko okrem sexuálnych radovánok.“ Zavtipkoval Tom a zároveň to podfarbil pravdivým tónom. Netušil, čo by od neho mohol chcieť človek ako Duch.
Jeden z tých, ktorí svoju podiskotékovú plavbu rozbúreným oceánom zakotvili kdesi pod stromom a zahájili kapitulačný spánok, bol aj Jerry. Vydal sa na svoju izbu po tom, čo poháňaný dostatkom alkoholickej kvapaliny ako víchor sa popreháňal parketom, vytancoval, vyobchytkával a sem tam vybozkával zopár báb, dve dokonca musel odohnávať. Tie dve sa do neho buchli, keď videli, že má vypité a mysleli si, že sa uspokojí aj s nimi a dostanú v ten večer šancu u pekného chalana – jedna s krátkymi vlasmi o dosť širšia ako sa patrilo a druhá vysoká pehatá kostnatá v okuliaroch. Teda skoro v polovici trasy z diskotéky sa jeho lietadlo zrútilo a zapikoval pod ihličnatým stromom. Krátko predtým stihol ešte vyvrátiť čo-to zo svojho vnútra. Láska to nebola, skôr niečo hmotné. Nevedel koľko spal, kde spal, ani kto ho budil.
Medzitým ako sa Jerry nachádzal v časopriestore, z ktorého si nebude pamätať nič ,tak ako si nepamätáme svoje najútlejšie detstvo, maximálne nejaké záblesky, medzitým Tom s Duchom idúc nočnou ulicou natrafili na akúsi bitku. Ani jednému by nenapadlo, že sa do nej zamiešajú, i keď Duch mal skoro dva metre a dobrých 125 kíl a Tom nebol tiež žiadny igelitkový feťák s kosťami v koži. V diaľke zočili, že dvaja chalani ládujú bezvládneho týpka. Nebolo by na tom nič extra, však spory ako spory, asi im niečo urobil, lenže Duch si všimol známu tvár.
„Nie je to náhodou ten tvoj kamarát, ktorý na mňa nadával pri bare? “ – síce boli od nich ďaleko, ale trafil sa presne ako olympionik Jozef Gőnci svojou puškou a orlím zrakom.
„Piče!“– zahrešil Tom a už bežal ratovať kamoša. Ten už veľa nevnímal, chaloškovia ho kopali na zemi hlava nehlava. Dobehol tam a vletel do jedného z nich. Druhý sa však nezľakol a zdrapil ihneď Toma. Netušil však, že na plece mu čochvíľa dosadne ťažká ruka mastného Ducha. Akonáhle sa prekvapene otočil, druhá Duchova ruka mu vsadila takú ranu, že v momente na pár sekúnd ohluchol na ucho prislúchajúce tomu lícu, na ktoré rana doľahla. Tak ako v rozprávkach od Disneyho, zjavili sa mu pred očami aj nejaké hviezdičky respektíve prskavky a kým stihol reagovať, dostal pre istotu aj na druhú stranu zaskočenej tváre. Duch bol spravodlivý a riadil sa asi nejakým pretransformovaným kresťansko-satanským pravidlom: „Keď niekoho udrieš po pravom líci, nečakaj, kým ti nadstaví aj to druhé.“ Chlapík sa zamotal a spadol na riť ako kedysi, keď bol malý a pokakaný, s cumľom v bezzubej papuľke.Tom zatiaľ dobehol toho druhého, ktorý sa dal na útek, a skopol ho na zem krásnym sklzom podobne ako malý Roberto Carlos kedysi v Lige Majstrov svojho protihráča.
„Bohatým bral a chudobným dával..“ zapotil do vetra Duch na záver, keď zdvihol stále dezorientovaného týpka za nohy do vzduchu, vytriasol z neho dušu aj peňaženku a vzal si z nej nejaké drobné. „To aby si už toľko nepil, lebo len vystrájaš, zajačik.“ Zapotil Duch na záver a spolu s Tomom pomohli doráňanému kamošovi postaviť sa na nohy a dopraviť ho domov.
Síce Jerry zahájil spánok pod stromom, prebral sa však v nejakej cudzej izbe, nepamätajúc si nič. Akonáhle otvoril takmer zlepené viečka podobné čerstvo vrhnutému šťeňaťu, pohľad mu padol na náprotivnú stenu, ktorú pokrývali slušné obrázky umeleckých velikánov či scenérie prírody. Žiadne dočarbané zničené steny s nahými ženskými pučiacimi prsia na všetky svetové strany či našlapané autiská podobne so slabooblečenými modelkami. Jeho izbu mu tu nič nepripomínalo. Potom klesol pohľadom vedľa seba, uvedomiac si, že vedľa neho niekto leží. Z jednej aj druhej strany spokojne odfukovali dve nahé baby. Jerry sa preľakol. Naposledy sa tak vystrašil na strednej na chate, keď sa takto prebudil vedľa nahého spolužiaka. Vtedy našťastie nič nebolo. Teraz to vypadalo inak. Odkryl paplón a zistil, že je rovnako nahý. Najhoršie prekvapenie však ešte len malo prísť, keď sa jedna z nich v polospánku otočila tvárou k nemu. Zistil, že posledné hodiny v nevedomom stave strávil ktovie v akých činnostiach s tými dvoma prípadmi, čo ho otravovali na diske. Tučná a kostnatá pehatá. Zhrozil sa a vyskočil do vzduchu ako zajac strelený brokovnicou, aby rýchlo opustil cudziu izbu.
Keď niesli Tomovho kamoša, Duch sa vrátil späť k tej stávke a svojmu oprávnenému želaniu. „Tak o čo ide brácho??? Čo ti mám splniť, vyklop to.“ Popohnal ho Tom.
„Je mi to blbé, ale už ti ako tak verím. Vidím, že si sa zriekol kamoša pri pití a zastal si sa ma. Vieš, mám taký problém, že aj ja chcem byť aspoň troška ako ty a Jerry. Užívať si a žiť poriadny študentský život. Ale myslím, že na to vôbec nemám. Som tučný, neobratný, nehumorný, nudný. Dá sa mi pomôcť?“ pozrel sa na neho zahanbujúco, že to zo seba vôbec dostal.
„Si mi ty kokotík! Jasnačka, že dá. Pozri,“ oduševnil sa náhle vecou Tom, „musíš zmeniť ten stereotyp, čo žiješ. Možno načítaš viac informácii na nete, viac kníh, starí ľudia ťa viac chvália ako nás, ale si spokojný? Ak nie, tak sa na to vyser. Vkuse sedíš za drbnutým počítačom, ledva sa osprchuješ. Vieš čo spraví taký pach pri ženách? Veľké mínus! Alebo tvoje oblečenie!“ mrkol očami na jeho handry, „bieda, proste máš v piči štýl, stačí ti to posledné všivavé oblečenie z číňaku, ktoré nikto nechce. Však investuj trocha do toho, kúp si nejaké fajnové gate, nie dookola tie vyblednuté smradľavé kapsáče či maskáče. Zájdi aspoň do New Yorkeru, nie do prašivej Číny a ak ti mám poradiť, zober so sebou nejakú babu, tie vedia poradiť čo sa chalošovi hodí.“ Duch počúval, spracúval a snažil sa dať tomu šancu. Rozhodol sa, že sa ozve Miške a poprosí ju o spoluprácu pri nakupovaní. Začínal sa tešiť. „Ohoľ sa, daj si melír alebo zmeň ten teplošský účes, začni chudnúť, športovať trebárs s kamošmi pri futbale, nie stále sám za počítačom! Makaj na sebe a hlavne, choj medzi ľudí!“ Duch zacítil kdesi v povetrí budúcnosti zmenu. Práve mu Tom pootvoril oči. Myslel si, že je stratený prípad. Už v tú chvíľu pocítil radosť. Zajtra začne!
Kedysi mal Jožo Pročko takú reláciu „Nikdy nehovor NIKDY!“. Časom každý zistí, že je to skutočne dobrá rada. Sem-tam sa nám dostane takej životnej facky, ktorú nám uštedrí život, že nestíhame chápať. Hovoríme „V živote taký nebudem“, „ Toto nikdy nespravím“, „Tebe by som nikdy nedal šancu!“ alebo „Nikdy na to nebudem mať.“ Tak ako si to hovoril Duch z príbehu alebo tak ako dával svoje NIKDY! Najavo Jerry tým babám, podobne ako aj Tom si myslel, že sa nikdy nezabaví bez alkoholického dopingu. Treba dať veciam šancu, nehovoriť nie, lebo sa všetko môže zvrtnúť tak, že sa predsa len ocitneme v pozícii toho áno i keď sme povedali Nikdy. Tak ako sa to stalo Jerrymu s tými babami. :o)
Život je ako pojašená opica – vie ticho spať šesť dní, aby na ten posledný siedmy preradila na iné koliesko, kedy ti poskáče po hlave a prevráti v nej všetky hodnoty.
pokračovanie v ďalšej časti...
