Ráno ich pristihlo nepripravených na ďalší život. Prebudili sa spolu, pretože Tom ležal na jeho pleci a keď zdvihol hlavu, prerušil tým Jerryho nepokojný sen, za čo mu jeho podvedomie ďakovalo. Svitalo, možno aj preto sa Tomove viečka otvárali automaticky ako sa automaticky zapne svetlo vďaka fotobunke. Avšak jeho oči boli poväčšine skôr snímače na ženy – cez deň, cez noc, sen či realita, svadba či pohreb – ženy, ženy, ženy – typický Tom. Aj v túto noc šiel na huby, ako to nazýval – ďalší z diskopríbehov jeho života. Tentoraz však slabo popršalo a on si vzal veľký košík, dlho hľadal, ale nič sa mu nepodarilo. Žiadne hríbiky sa nenašli, nepochutnal si. Vykašľal sa na ne a radšej sa s Jerrym zodpovedne opili.
Keď už precitli do nového dňa, korunovaní zápachom v ústach sťa toilette de kanál, s vybielenou peňaženkou, zasvinenými gaťami a s hukotom v hlave ako bonus, zapli sa v nich navigačné schopnosti s cieľom zistiť, kde sa vlastne nachádzajú a ako odtiaľ späť do svojich postelí. Spali na tráve, troška mimo trasy, ktorá viedla na ich izbu, ale nikto ich neokradol, neocikal ich žiaden pes zvaný Tulák, pravdepodobne nerozbili žiaden výklad, ani nevzali so sebou žiadne príšerky namiesto hríbikov, ktoré by mohli pasovať do Tomovho „košíka“.
„Slabo popršalo, čert to vzal! Tešil som sa na lepšie kúsky. Vstávaj Pičus, nový deň nás víta späť v tomto kurvasvete. Takú diskotéku už môžem osrať!“ Tak vyzeral Tomov prejav. Pekný chuligán so špinavo blonďavými vlasmi, vychovaný bez otca. Život mu dal pár faciek, tak on sa ich na oplátku naučil vracať späť a vysmiať sa životu so vztýčeným prostredníkom. Stredobod pozornosti, päť hviezdičkový lenivec a super kuchár. Túžil nájsť zmysel života, mal niečo v hlave, ale rád sa nechal zviesť na tú horšiu cestu.
„Aaach. Vezmi ma späť, tam, kde bývam...lalala la la lala“ zanôtil falošne a s vypadávajúcim hlasom jeho kolega, „som mimo systém, ešte si schrupnem.“
Jerry bol Tomov opak. Skôr vzorný, viac tichý, svedomitý, mal toho dosť v hlave, ale nevedel ako to zužitkovať, a tak viac-menej stagnoval. Túžil byť ako Tom, ale nechcel vybočiť z cesty. No pomaly sa mu naučil podobať. Boli ako mínus a plus, niečo čo je navonok si navzájom opačné, ale patrí k sebe, ako Tom a Jerry zo známej rozprávky.
„Ti jebe? Som hladný, padaj už!“ kopol ho do chodidla a čochvíľa už klesali dolu cestou k ich internátu, ako Maťko a Kubko dolu dolinou k salašu. Jerry premýšľal nad tým, čo bude robiť dnes, rozvrhoval si deň. Tom premýšľal nad tým, čo asi robil včera, sumarizoval noc.
Vrátnička ich nechcela pustiť, vraj otvára až za pár minút. Napokon zhnitý dych, ich unavené oči, vrzgot žalúdka a tráva v Tomových vlasoch ju premohli. Pustila ich mimo stanoveného času, nebolo predsa ani pol šiestej ráno. Tom jej sľuboval ovocný dezert a kávu, ktoré v živote neuvidí. S úsmevom ich v duchu posielala do p... Závidela im ten život. Manžel ju opustil, tak sa štvala tu, na internáte, s neporiadnymi výrastkami, ktoré si robili výšku, aby mali lepší život ako ona, upratovačka a vrátnička. Štvalo ju to, ale ešteže tu boli lacné ukrajinské cigarety a Táňa Vasilková-Keleová – tá ju vždy vzala mimo reality, stačilo otvoriť knihu a ...
Zatiaľ kým sa Jerry vyvracal a umyl to po sebe, si už Tom pochutnával na praženici a rannej káve, smejúc sa na ňom. „Ten by nedostal do seba ani vlas cibule,“ myslel si pozerajúc po ňom.
„Buch, Buch!“ ozvalo sa na dverách a obaja prekvapene spozorneli, ráno nečakali návštevu.
„O šiestej ráno? Tým ľuďom musí inak jebať. Alebo je to tá stará špachtľa z vrátnice,“ rozčuľoval sa Tom a s plnými ústami šiel otvoriť. Keď ju zbadal, zdvihol obočie a podvedome si povedal: „mňam, tento hríbik by sa mi hodil do košíka v tom nočnom hľadaní.“
„Včera ste si zabudli výdavok, odišli ste pekne ožratí a ja vás tam nebudem naháňať!“ vložila mu do rúk vyše desať euro a odišla. Ledva stihol poďakovať. Zabuchol dvere a premýšľal. Myseľ a procesor v hlave mu po tej noci išli asi tak na pätnásť percent, ventilátor akoby skapal, zvuk vydával iba hučanie, ale stále to fungovalo. Síce sa blížil režim spánku, nákaza ženským vírusom to všetko postavila na hlavu. „Ten pekný hríbik, fakt tam včera bola?“ nedalo mu to. „Býva určite na intráku, keď vedela, kde nás nájde.“
„Kurva! Chcem ju!“ povedal už nahlas, síce sám pre seba.
„Kto to bol? Ty si niekomu požičal prašule?“ opýtal sa Jerry pozerajúc na výdavok a na prihlúpy unavený Tomov výraz. Ten ho ani nevnímal – napoly spal, napoly sníval.
„Videl si ju? Riadna! Taká prirodzená, nie ako všetky ostatné zlatokopky. Kde sa tu berie, spadla z oblakov?“ sníval o nej, akoby ich nevidel za svoj život už stovky. Aj videl, ale táto bola jedna z mála, ktorá ho oslovila na prvý pohľad, ako keď zdravý chlap kráča po ulici a pozoruje ľudí uvedomiac si zrazu, že práve oproti nemu prešiel ukážkový pekný muž, síce to nemá nič spoločné s jeho orientáciou, uznal jeho krásu.
Prednášku Tom odspal, rozvalil sa cez sedadlá a spokojne odfukoval. Jerry sa radšej uvedomil a nezaprel svoje ja, dával pozor, aj keď žalúdok už vyklopkával na svoje vráta – niečo chcelo von, avšak ktorou dierou tentoraz? Únik plynu tu bol zaručený, ale radšej stískal zadok, neďaleko totiž sedeli dievčatá.
Poobede už na prednášky nešli, to bola v ich podaní klasika. Ostali oddychovať na izbe, produkujúc po sebe smrad – Jerry zo spodných a zadných partii tela, Tom cez dych z alkoholicky zanieteného žalúdka. Izba by pomaly zhnila, ak by ju občas nevetrali. Spali ako mačence, nevedeli, kde sa v noci túlali, takto na mól ešte Jerry ani nebol. Tom už poznal, čo je to strata pamäti a iných aj materiálnych vecí.
„Na čo som na tomto svete? Už ma to nebaví len si užívať a nevedieť, čo bude zajtra, čím budem a s kým budem. Kurvasystém!“ nastolil zrazu Tom filozofikcú otázku, ktorá donútila otvoriť Jerryho stokilogramové viečka.
„Čooo? Nemáš teplotu?“ spýtal sa ho Jerry polovypadnutým hlasom, žalúdok mu zašramotil ako stará loď vo svojich útrobách.
„Chcem už začať žiť inak, zmeniť sa, nájsť si dievča. Také ako tá ráno,“ zavelil Tom a bolo to niečo úplne nové z jeho smradľavých úst. „Nebaví ma furt riešiť inú a inú, dnes mám chuť na niečo nové. Láska napríklad,“ povedal to ako niekto cudzí, z inej planéty, z planéty opíc, ako človek pračlovek, ktorý vhupne do nového sveta internetu a chce tu nájsť lásku.
„Kámo, nemal si piť ten akciový chľast. Pozri, čo to s tebou robí, veď ti načisto drblo,“ nechápal ho Jerry, ktorý vždy túžil po láske, ale teraz, odkedy sa dostal do izby s Tomom, si chcel užívať. Už žiadny dlhomesačný vzťah, žiadne „Som iba tvoj“ a „Som ti verný“, chcel to robiť ako Tom. No a Tomovi preplo opačnou stranou, zrazu spomenul slovo láska. Znelo to, ako keď dieťa povie prvý raz Mama.
(Uvedomenie je niekedy nečakané ako zemetrasenie, ako vychytená sračka či ako „som tehotná“ zo ženských úst. Vie človeka zmeniť od základného kameňa, vie mu zdvihnúť rolety z očí a vložiť mu tam nové čočky, aby videl trošku ostrejšie a krajšie. A Boh z výšky ťahá za pomyselné špagátiky, ktorými riadi každého z nás ako postavičky v bábkovom divadle.)
