Ak by sme mali vytvoriť škálu portrétov ľudí typických pre jednotlivé obdobia v histórii, súčasnosť by bola asi najvýstižnejším zobrazením vtedy, keď by obraz stvárňoval „rozkysnutého“ človeka pohodlne usadeného vo svojom prepotenom kresle, jediaceho hamburger, znudene pozerajúceho televíziu a obklopeného všetkými nepotrebnými objektmi, ktoré k životu vlastne ani nepotrebuje. „V tomto systéme sa vyrába množstvo vecí, ktoré sú zbytočné. Majú údajne uľahčovať ľuďom život, ale opak je pravdou. Tieto veci privádzajú ľudí do otroctva lenivosti a ľahostajnosti.“ (N.Toman)
Človek súčasnosti sa začal predovšetkým pozerať na seba. Kríza zmyslu preto je a pravdepodobne dlho aj bude aktuálnou témou. Je potrebné konať. Má to však malý háčik. Človek je natoľko zaujatý rôznymi vynálezmi, že pri nich zabúda na zmysel svojho bytia a neuvedomuje si, že sa od neho neustále vzďaľuje. Nevidí, že sa stratil sám v sebe. „Život je nutné žiť naplno, ale to, čomu sa dnes hovorí prežiť život naplno, je iba úbohou karikatúrou toho, čo to skutočne znamená.“(N.Toman)
Vťahovaní zvodnými zábavkami sa neraz zabúdame zamyslieť nad tým, kým sme a kam smerujeme, aký je vlastne náš zmysel a čo tvorí naše šťastie. „Ľudské šťastie dnes znamená baviť sa. Neodkladaj na zajtra zábavu, ktorú môžeš mať dnes. Svet je jediný veľký objekt pre našu chuť, veľké jablko, veľká fľaša, veľký prsník, my sme jeho kojenci.“(E.Fromm)
Obklopili sme sa nepočetným množstvom „hračiek“, ktoré nás zabávajú, vypĺňajú nám čas, starajú sa o naše pohodlie, avšak neposkytnú nám podnety presahujúce našu existenciu tak, aby sme mohli dodatočne zhodnotiť, že pre to či ono sa skutočne oplatilo žiť. Raban podotýka, že „človek má dosť toho, z čoho žije, ale príliš málo toho, pre čo žije“(M.Raban). V týchto miestach sa vytráca zmysel existencie človeka súčasnej doby.
Rastú nám zadky, lebo kvasíme pri televízii a chatovaní na internete, chýba tam pohyb a šport. Rovnako chýba pohyb v celom živote. Stojíme na jednom mieste.
Hodiny, dni, mesiace, roky, ba aj celý život dokážu ľudia premýšľať nad tým ako zarobiť peniaze, no ani deň nevedia venovať zamysleniam nad zmyslom svojho života. Deti súčasnosti vedia o mobiloch, showbiznise či sexe viac ako o sebe. „Dnes žijúce generácie majú ďaleko presnejšie predstavy o fungovaní počítačov než o fungovaní ľudskej bytosti.“(A.Klimeková)
Nešťastie ľudí súčasnosti tkvie zrejme aj v tom, že samotný život sa im zdá bezzmyselný až absurdný. Mnohí si hovoria, že ich snaha je zbytočnou, nech je akákoľvek, keďže v konečnom dôsledku ich i tak pohltí smrť. Nevedia prisúdiť činnostiam nejakú hodnotu či zmysel, nedokážu zmysluplne napĺňať svoje dni a tešiť sa z nahej existencie. Ich život sa podobá len akémusi spotrebnému produktu.
Ľudstvo predstavuje jeden veľký kolotoč, ktorý sa nezastaviteľne krúti a jeho pasažieri ani netušia, kvôli čomu v ňom sedia a čo im táto jazda dáva. Zdá sa, že ľudia nemajú čas sa zamyslieť nad touto prioritnou otázkou. Sú, ale nevedia, kto sú. Žijú, ale netušia, aký zmysel má ich život.
Kríza je aj signálom pre potrebné zlepšenie. Človek sa možno opodstatnene musel stratiť, dotknúť sa dna, aby sa mohol od tohto dna odraziť a napokon nájsť sa v ešte krajšom svetle. „Človek všade naráža na svoje vlastné medze a je vrhaný späť na seba samého.“(E.Coreth)
Ľudský život je zväčša dostatočne dlhý na to, aby v ňom človek zistil, čím je a kadiaľ sa má vydať, aby našiel skutočné šťastie, skutočné hodnoty a momenty, pre ktoré sa oplatí žiť. Postačí sa trefne pýtať a hľadať odpovede.
