Iste poznáte tie situácie, kedy stojíte na váhach nerozhodnosti a neviete, ktorú cestu zvoliť. Viete, aký výsledok by ste chceli, ale tá cesta je vždy tá riskantnejšia. Preto to necháte plávať. Veď, čo ak by ste sa sklamali, strápnili či prehrali... No tým to nekončí. Neraz dôjde k momentu, kedy sa buď presviedčate, že za pokus by to stálo, kedy možno ľutujete, že ste to spraviť mohli. Ľudia sa preto delia na tých, čo idú skôr smerom k riskantnosti a tí druhí sú tí, čo ostávajú radšej v pozadí, s istotou, že nič nepokazia.
Ja som sa už presvedčil a naučil, že ten „zdravý risk“ sa vyplatí. Vďaka nemu som spoznal mnoho príjemných ľudí, dostal sa neraz tam, kam som sa dostať túžil, dosiahol to, o čom som sníval...a keď som sa náhodou sklamal, šiel som ďalej, vedomý si toho, že risk znamená aj neúspech.
Mnohí majú veľké sny, túžby a predstavy. Vo svojej fantázii si vykresľujú mnohé chvíle, ktorých by sa chceli v skutočnosti dotknúť. Či už osloviť vytúženú osobu, spýtať sa šéfa na povýšenie, prejaviť sa v hraničných situáciách, preklenúť strach alebo len preto, aby skúsili niečo nové. Mnohí to však neuskutočnia. Nikdy! Boja sa riskovať. Jedna z najhorších vecí, ktoré nás stretajú je ľútosť. Keď ľutujeme a vyčítame si, čo sme nespravili. Niekedy stačí málo – nerozmýšľať, ale konať. Vyskúšajte to. Odvaha Vám rada podá ruku. Predsa, „odvážnym šťastie praje“. Držím Vám palce.
„Úbohí sú všetci, čo sa boja riskovať. Možno nikdy nezažijú sklamanie, nestratia svoje sny, ani nebudú trpieť, ako trpia tí, čo idú za svojimi snami. Keď sa však obzrú dozadu – pretože každý sa raz obzrie za seba – začujú, ako im srdce hovorí: Čo si urobil so zázrakmi, ktoré Boh zasial do dní Tvojho života? Čo si urobil s talentmi, ktoré Ti zveril Tvoj Majster? Zahrabal si ich hlboko do zeme, lebo si mal strach, že ich stratíš? Takéto je teda Tvoje dedičstvo: istota, že si si svoj život premárnil.“ (Paulo Coelho)
