Prednedávnom mi prišiel ďalší z množstva emailov spoločné označovaných pod nálepkou „reťazovky“. Niekedy už vopred tuším, o čo pôjde: dostal som ho buď viackrát alebo v inej verzii. Takže ho len zavriem a kašlem naň. Občas mi však priletí aj zaujímavá reťazovka, či už s vtipnými obrázkami, hlbšími slovami resp. niečo zmysluplné, neotrepané. Takto ma nedávno zaujala powerpointová reťazovka, ktorá ma donútila zamyslieť sa a uznať pravdu slov, ktoré sa v nej skrývali.
Niektoré veci si pýtajú od nás len pár sekúnd či minút denne, postačí im venovať chvíľku, no my sa neraz tvárime, že nám na ne neostáva čas alebo síl, pričom klameme len seba. Pritom si však neuvedomíme, že veci, za ktorými sa tak ženieme, ktoré si vyžadujú náš čas prioritne, že tieto veci vôbec nemusia byť - mohli by sme ich odpísať zo svojich dní a skúsiť čas venovať niečomu, čo nás skutočne naplní. Snažiť sa už nebyť len tým bezhlavo sa rútiacim koňom. Síce je spomínaný email orientovaný viac na veriacich ľudí, zamyslieť sa nad ním a transformovať ho na veci ostatné môže ktokoľvek. Tu sú jeho slová:
"Keď si sa dnes ráno zobudil, všimol som si Ťa a dúfal som, že mi povieš aspoň vetu, alebo tých pár slov, prosiac o môj názor alebo ďakujúc, čo sa stalo včera. Avšak všimol som si, že si bol veľmi zamestnaný hľadaním toho, čo si oblečieš do práce. Bol som trpezlivý, keď si utekal z domu, obliekajúc sa... Viem, že si mal toľko času, aby si sa zastavil a povedal aspoň: ČAU. Avšak bol si príliš zaneprázdnený.... Kvôli tomu som znova dovolil, aby sa zrodil nový deň a zapálil som nebo pre Teba, naplnil som ho farbami a sladkým spevom vtákov, aby som videl, či si ma počul. Pozoroval som Ťa, keď si išiel do práce a čakal som Ťa trpezlivo celý deň. So všetkými vecami, čo si mal urobiť som Ťa podporil, ale bol si veľmi zamestnaný, aby si mi niečo povedal. Pri Tvojom návrate som videl Tvoju únavu, preto som Ťa chcel okúpať, lebo voda odnáša stres. Keď však začalo pršať, rozzúril si sa a urazil si moje meno. Veľmi som dúfal, že budeš rozprávať, bolo ešte veľa času. Potom si zapol telku, ja som však trpezlivo čakal. Počas programu si sa navečeral, avšak znovu si zabudol na mňa, nevenoval si mi ani slovo. Všimol som si, ze si veľmi unavený a túžiš po tichu a tak som zatemnil nebo, zapálil sviečku. Bolo to naozaj krásne, ale Teba to nezaujímalo. Bol si zničený. Poprial si dobrú noc celej rodine, spadol si na posteľ a v momente si zaspal. Sprevádzal som Tvoje sny hudbou, nočné vtáctvo sa rozospievalo, ale to nie je dôležité, pretože si si ani neuvedomil, že som tu stále pre Teba. Mám viac trpezlivosti, ako si môžeš predstaviť. Tiež by sa mi páčilo naučiť Ťa mať trpezlivosť s druhými. MÁM ŤA RÁD a každý deň čakám na Tvoju modlitbu. I krajinu som vytvoril iba pre Teba. Dobre, opäť si sa zobudil a znova som tu s mojou láskou a čakám na Teba, veriac, že dnes mi venuješ aspoň trocha času.
Pekný deň, Tvoj otec BOH
PS: Máš trocha času na poslanie týchto slov ďalej, alebo si veľmi zaneprázdnený?"
