Milý Ježiško
Život v roku 2007 bol uponáhľaný ako to býva posledné storočie už bežne, preto by som chcel aspoň teraz, cez sviatky pohody a pokoja, na chvíľku zastať a poďakovať Ti. No a keďže človek musí vždy niečo aj pýtať, tak prednesiem aj nejaké tie prosby.
Tento rok mi dal moho pekného, síce mal aj svoje sivé stránky, stál za to. Ďakujem ti, že si nám dal krásu, ktorú sme mohli nájsť kdekoľvek, len bolo potrebné kráčať s otvorenými očami a takisto s otvoreným srdcom. Ďakujem ti za to, že si nám otváral oči a učil nás vidieť. Ďakujem Ti, že si nechal tĺcť naše srdcia a napĺňaj ich láskou. Ďakujem Ti za priateľov, boli mojím základným stavebným kameňom, na ktorom som mohol budovať. Cementom mi bola tvoja láska, spájala a držala nás pokope. Ďakujem Ti za tento i za každý deň, kedy sa ráno môžem prebudiť v posteli, nie na ulici, za to, že mám čo vložiť do úst. Vďaka Ti patrí aj za to, že sú tu ľudia, ktorí vedia, že existujem a záleží im na tom, aby som tu stále bol.
Prosím Ťa o mnoho síl a vytrvalosť bojovať, ísť dopredu. Tam kde iní končia, my, ktorí v teba veríme, aby sme išli ďalej, pomôž nám, milý Ježišu. Daj nech detské srdcia sú stále tak nevinné a krásne, pretože dospelí na to rýchlo zabúdajú a vidia len po hranice reality. Daj nám možnosť a šancu vidieť krásu, cítiť lásku a zažiť šťastie tak, aby koreň stromu nášho života bol stále zdravý a silný. Daj, aby medzi mojimi priateľmi a blízkymi bolo čo najmenej falošných, aby som vedel rozlíšiť špinu od čistoty. Pomôž mi hľadať dobro a zmysel života, napredovať a ísť po ceste, ktorá ma niekam privedie. Daj, aby som mal silu odolať niektorým pokušeniam, ktoré mi za to nestoja a spravil čo najmenej hlúpostí, ktoré by som mohol ľutovať. Milý Ježiš, odpusti nám naše viny, najmä keď nevieme čo činíme. Nauč nás milovať a tvoriť. Aby každý deň, keď si ľahneme do postele, sa odrážal v našich spomienkach ako deň plnohodnotný. Prines nám úsmev do tvári a nauč nás ho posielať ďalej.
Tvoj Marcelíno
