Po zverejnení môjho prvého článku na túto problematiku som dostal mnoho reakcii aj v osobných emailoch - inteligentných, neinteligentných, podložených pravdivými i klamnými faktami, skomolených maďarskými Slovákmi, ale aj tých úprimných a ľudských. Keďže ďalšiu vlnu reakcii spustil bloger P.Nohavica svojím článkom ako reakciou na môj prvý článok, vyburcoval tým zástancov maďarského jazyka, ktorí sa mi ozvali v hojnom počte. Preto s chuťou reagujem na vaše postoje a výpovede. Na úvod chcem podotknúť na moje slová zo záveru prvého článku - písal som o tom, že pokojne očakávam kritiku, čiže som rád, že sa mi podarilo vzbudiť vás a reagovať. Avšak akosi si si niektorí nevšimli, že som tam priznal aj moje nedostatky, na ktoré ste sa potom zbytočne odvolávali.
Na úvod vám priblížim prečo som tak ostro vystúpil voči jednej z mnohých vecí, kvôli ktorej je v SR bordel. Je mi nepríjemné, keď ma niekto radí k tejto menšine, len kvôli tomu, že žijem na juhu. Prídem do iných vyššie položených krajov SR, kde spomeniem Poltár a presnejšiu lokalitu „pri Lučenci“ a už počúvam „tam máte veľa maďarov“ a podobné reakcie. Pričom Poltár a okolité dediny nie sú napadnuté vplyvom maďarskej menšiny. Hovorí sa tu po slovensky, dokonca krásne po slovensky, spisovne, stredoslovensky. Ďalšia moja skúsenosť, ktorá priliala olej do môjho ohňa, boli moje niekdajšie pracovné cesty do mnohých miest a obcí na južnom strednom Slovensku, kde som prichádzal do priameho kontaktu s ľuďmi, ktorí mi v komunikácii neraz nerozumeli, pričom som rozprával po slovensky.
Milý Patrik, vo svojom článku spomínaš, že citujem: „mohol si aspoň tešík napísať tak ako sa píše“. Moja reakcia: Predstav si, že miluješ nejaký jazyk, napríklad Slovenčinu, a z osobných dôvodov neobľubuješ, jazyk jednej väčšej menšiny. Moja otázka znie: budeš sa učiť či ovládať slová toho druhého jazyka? Nieže nechcem vedieť nič z toho jazyka, ale vonkoncom netúžim a srdce mi nepiští po tom, aby som ešte vedel ako sa dané slovo píše. Chápeš?
Ďalej sa ti nepozdáva pán Slota, tak ako tebe podobným mnohým. Citujem ťa: „A pán Slota, podľa teba zástupca nás Slovákov, robí niekedy väčšiu hanbu ako samotná SMK.“ Je ale podivuhodné, že práve tento politik skončil ako druhý v poslednom rebríčku politikov, ktorým ľudia v SR najviac dôverujú, sranda nie? Tí všetci ľudia vrátane mňa sú podľa teba „mimo“? Aj keď priznávam, že tento politik urobil mnoho chybných krokov a extrémov. Pozri si to: „Bratislava, 3. januára 2008 – V prieskumoch dôvery občanov k slovenským politikom zaznamenáva stúpajúcu dôveru predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota, ktorý uplynulý rok 2007 uzavrel ako druhý najdôveryhodnejší politik.“ (http://www.sns.sk/clanky/jan-slota-druhym-najdoveryhodnejsim-politikom-817.html)
Potom sa nemôžem neozvať na tvoje slová, citujem ťa: „ale proti tomu že prídeš do niektorej goralskej dedinky a ani poriadne nerozumieš čo od teba chce, to ti nevadí.“ Počuj, predstav si, že v goralských dedinkách som, asi na rozdiel od niekoho, strávil nie jeden deň i noc. Pár kilometrov od Poľska, v krásnej prírode a medzi fakt prívetívými ľuďmi, ktorým som (!) predstav si rozumel. Nie všetko, ale rozumel a oni rozumeli mne bezproblémov. Chápeš? Oni mne, ja im. No spomeniem ti to, čo som zažil na juhu – na juhu SR! – nechápal som ich a oni mňa takisto nie, poprípade s ťažkosťami. Blééé, toto sa mi má stávať na Slovensku? Gorali vedia našu reč, rozumejú jej, niet sa za čo hambiť a vyhadzovať ich na oči, že im nerozumieť. Slovanské jazyky a im podobné nárečia sú nám predsa bližšie ako ugrofínske.
„Goralské nárečie je jazykovým prechodom medzi slovenčinou a poľštinou, pričom podľa jazykovedcov ide o praslovanský základ jazyka východolechickej, staropoľskej oblasti, prevrstvený vplyvom slovenčiny.“ (http://czssihelne.sk/predmet/slovencina.htm)
V reakciach ľudí, ktoré som dostal ako podporovateľov tvojho článku, bolo spomínané okrem iného, že my sme prebrali slová od Maďarov. Hmm. Niektoré áno, to nepopieram, ale je slabomyseľné sa s tým vystatovať, keď vieme, že opak je pravdou, oni prebrali mnoho slov od nás. Neveríš mi? Nože si čekni napríklad tieto fakty:
„Kmene, ktoré sa pokladajú za predchodcov maďarského národa nemali vlastnú kultúru, a žiadnu kultúrnu osobitosť nevykazujú Maďari do dnešných čias (ak neberieme do úvahy konskú salámu). Protomaďarské kmene, prichádzajúce do Karpatskej kotliny mali jazyk 16-krát zaostalejší ako tu usídlené pôvodné národy.Názvy štátnych orgánov (kráľ – király, župan – išpán, tovarnik – správca dvorského hospodárstva – tavárnok, čestné tituly na dvore – pohárnik – pohárnok, a. i., ale aj bežné názvy: potok – patak, oblok – ablak, večera – vacsora, hovoriť – besedovať – beszélny, brázda – barázda, názvy z náboženského života – kríž, ale i krst – kereszt, pap – kňaz) prebrali zo slovenčiny, ale aj iných jazykov (nem. Haus – ház , dom; lat. templum – templom, kostol).Vzhľadom na potrebu zatajiť nedostatok vlastného jazyka maďarskí jazykovedci postupne menili a menia tento jazyk tak, aby slová prebraté najmä zo slovenčiny nahradili. S istotou možno konštatovať, že dorozumievací systém, ktorý sa používa v Maďarsku, nie je jazyk, a to ani v štádiu zrodu, prinajmenšom to nie je prirodzený jazyk. Konglomerát výrazov zo slovenčiny, iných slovanských jazykov, nemčiny, latinčiny, ktorý si ako osobitnú vlastnosť zachoval len neurčitosť, ktorá bráni jeho používaniu na solídnej kultúrnej úrovni, nemôže byť znakom národa.“ (http://www.nkr.wz.cz/SNJ/blizke_zahranicie/32_Madarsko.html)
„Vyše tisícročné spolužitie Slovákov a Maďarov v Uhorsku tiež zanechalo svoje výrazne stopy na slovenčine, i keď tu skôr slovník maďarčiny sa obohatil o mnoho slovenských slov.“ (http://referaty.atlas.sk/slovencina-a-cestina/gramatika/5167/?print=1)
