Pozná to asi mnoho z vás – stretnete známeho, zakecáte sa pri šálke kávy a zájdete až k politickej problematike na rôznorodé témy. Nedávno som si takto sadol v téme s jedným z priateľov. Prebrali sme pár vecí, síce mám len minimálny rozhľad o politickom dianí, no a zašli sme až k národnostnej otázke a obľúbenej téme oboch, ako sme zistili, a to Slota vs. Maďari.
V tomto období sa mi dostalo pod ruky pár článkov o rozporoch „maďarských bojovníkov“ za ich práva a slovenských,slovenským srdcom cítiacich,kompetentných ľudí. Napríklad ma zaujali slová pána Vladimíra Maňka, europoslanca a podpredsedu Smeru-SD, ktorý sa snažil priblížiť našej slovenskej verejnosti niečo o tom, čo vyrábajú ľudia okolo SMK a spol voči našej vláde. Svojimi vrtochmi naznačujú, že obyvatelia juhu, rozprávajúci zväčša cudzím (maďarským) jazykom, sú u nás znevýhodnení. Dokonca vytvárajú napätie aj za hranicami, a to na zhromaždeniach, kde si to všíma celý svet. Tým poškodzujú meno našej krajine a znižujú mienku o našej republike.
Viete, trocha ma mrzí to, v akej polohe sa nachádza slovenské srdce v občanoch slovenskej republiky. Nie sme Švajčiarsko, kde je viac úradných jazykov a teda je pochopiteľné, že sa tam rozpráva viacerými jazykmi a je tam teda rôznorodosť vyučovacieho jazyka škôl atď. My máme len jeden, slovenský, krásny slovenský, za ktorým si stojím i ja. Možno sa vám moje slová nebudú páčiť, ale keďže človek mám právo na slobodu prejavu, prečo by som sa nevyjadril? Netreba čušať, ale otvoriť ústa. Je tu bordel a nečudo, že pán Slota tak ostro vystupuje v nejednom svojom prehovore. Je asi jediný človek, ktorý to tu povie do éteru i na verejnosti a to tak, ako to cíti, nezaškatuľkuje to do nejakých inteligentných odborných výrazov, ktorým porozumejú vzdelaní ľudia, ale povie to pre všetkých, tak povediac „dedinsky“. Však povedzme si na rovinu, kto by nás tu bavil, nebyť Slotu. Čo výrok, to perla.
Vrátim sa k tomu jazyku. Pochádzam z mesta Poltár, ktoré sa so svojimi okolitými dedinami nachádza medzi okresmi Lučenec a Rimavská sobota. Našťastie u nás panuje čisté slovenské ovzdušie. No je mi na nič, keď vstúpim na územie Lučenca či Rimavskej Soboty a počujem na uliciach maďarsky sa rozprávajúcich obyvateľov Slovenskej Republiky. Netreba zabudnúť na minulosť pravdaže, na pomaďarčovanie a podobné hnusné zákroky. Viem, že diskriminácia vedie len k rozporu a sám nepoznám návrh na riešenie tejto situácie. Ale priznám sa, že mi to vadí, že na slovenskom juhu dýchajú mestá, v ktorých sa hovorí prevažne po maďarsky a mnohí občanie poriadne po slovensky ani nevedia. Dávame im školy, nech sa učia čisto maďarsky akoby tu boli dva úradné jazyky, dovoľujeme im lepiť po obchodoch dvojjazyčné výrazy, podporujeme ich v tom, aby sa maďarčina i naďalej šírila ako burina a tým tí ľudia samy nevedia kto sú, maďari či slováci? Keď už niečo robím, tak to robím poriadne...keď som SLOVÁK, tak si za svojou krajinou budem stáť. Ako hovorí známy slogan – „Keď ju miluješ, nie je čo riešiť“ – Slovenskú vlasť mám rád a preto sa nemienim len pozerať na to čo sa tu deje. V niektorých mestách vás v obchode oslovie „Tešik?“. Pýtam sa, je toto normálne? A zároveň chcem upozorniť na jeden fakt, na nás - na mladých ľuďoch sa buduje predsa budúcnosť, keď však mladí SLOVÁCI pochopia, aký bordel tu máme, nečudo, že odtiaľto utekajú za hranice, a toto chcete? Kamarát, ktorý sa vrátil z Anglicka len nadáva, aký je tu bordel, dalsí utekajú tiež von a my sa pozerajme. Rozutekajú sa aj inteligentní mladí ambiciózni ludia a takto príde SR o veľa, a to všetko len preto, že im nevytvárame zdravé ovzdušie, v ktorom môžu spokojne žiť doma, na SLOVENSKU.
Ďakujem za pochopenie, i keď viem, že téma je štipľavá, obšírna a diskutabilná, viem, že mnohým som týmto nevyčaril úsmev na perách a očakávam pokojne kritiku, lenže som vyjadril čo cítim a myslím, že je to viac ako mlčať, i keď som si vedomý, že v niektorých veciach mám nedostatky. Teraz sa môžete do mňa „obuť“ vy, nech sa páči.
