Užívam si trocha voľna, dnes nemám veľa školy. Kvasím na izbe a púšťam si hudbu. Z najväčšej krabice 5 jednotkového zloženia reprákov vytláča vzduch poriadny basový zvuk. Tak to mám rád. Kto sedí v inej izbe, počuje len dunenie, ale tak to už chodí, keď si vypekám hip-hop. Avšak aj keď je tento štýl môj obľúbený, pravidelne ponorím svoje uši aj do iných žánrov, takže nefrčím celé dni len na rape. Rád si vypočujem klasický populárny pop, ktorý letí, sem tam si dám relaxačné veci typu klavír Jara Filipa, ale niekedy tu s kamošom na intrákovej izbe dokonca frčíme aj na ľudovkách či Rieke života, milujem cigánske a rád si dám aj niektoré dobré kúsky z kuchyne punku a rocku.
Keď z mojej izby tlakuje slovenský hip-hop, vo vzduchu frekventovane plávajú nadávky a neslušné slová, takisto témy spoločnosťou pohoršujúce a častokrát odsudzované. A tohto by som sa chcel chytiť v mojom článku. Veľa ľudí automaticky odsudzuje hip-hop ako hudbu, kde sa len nadáva, „spieva“- rapuje o ženách, chľaste a podobných veciach, ktoré údajne kazia spoločnosť. Heh, akoby tá spoločnosť nebola dosť zhnitá a tento štýl hudby to len komentuje resp.opisuje. Na druhej strane tí, ktorí túto hudbu odsudzujú, vidia len jednu stranu mince, nevidia, že texty hovoria o všetkom, čiže aj o láske, o smrti, o tom ako sa dostať hore, o snahe, o viere... Proste rozoberajú veci v oveľa väčšom spektre ako poniektoré ďalšie štýly a podávajú to vo forme, akú bežne počúvame na ulici, čiže aj s nadávkami. Priznajme si, že väčšina Slovákov, či už pouličných faganov, ale aj hercov a politikov či učiteľov a rodičov, nadáva a dennodenne kozmetikujú svoje vety rôznymi hanlivými slovami... pričom sa mnohí z nich hrajú na svätuškárov a kydajú na hip-hop, že ten kazí deti a okolie. Ak by to bola hudba, ktorá je len o vulgárnosti, nebola by tak explozívne rozšírená nie len po celom Slovensku. Hip-hop sa dostáva všade, spolupracuje s inými umelcami mimorapovými a obsadzuje neraz vrchné priečky rebríčkov. Tento štýl hudby dáva na tanier pravdu bez servítky, takú aká je, bez hrania sa na niečo iné. Najmä staršie ročníky túto hudbu nechápu, nečudujem sa vám, je to nový žáner, nie sú to ľudovky, ktoré tu vždy boli odjakživa a sú zakorenené v ľuďoch svojou tradíciou.
Hip-hop nikoho nenúti, aby ho počúval a predsa má zo dňa na deň viac fanúšikov. Prečo asi? Preto, lebo je to o hovne hudba, o nadávkach, prázdnych vetách, „o ničom“? Preto, lebo aj predaj napríklad takého Kontrafaktu je nezanedbateľný v porovnaní s mnohými popovými hviezdami? Hm? Treba si uvedomiť, že aj keby ste chceli túto hudbu potlačiť do kúta a zaškatuľkovať, nepodarí sa vám to, tak ako sa vám nepodarí natlačiť veľkého psa do malej búdy. Silne pochybujem, že to niekto zastaví, aj keď v súčasnosti je na podporu toho vyvíjaný enormný nátlak. Je potrebné totiž pred tým ako niečo odsúdite pozrieť sa na vec detailnejšie, vidieť hlbšiu podstatu a dať šancu tolerancii, nie okamžite "odpísať" celý štýl hudby len podľa pár nadávok, ktoré registruje niekoho ucho z textov rapovej hudby. Je to ako odsúdiť skvelého umelca len na základe toho, že v jeho dielach budú vulgárne slová či vulgárne stvárnenia - spisovatelia, výtvarníci... Nie je to len o tom zlom - také hodnotenie je chybné - hodnotenie na základe jednej vlastnosti, črty. Veď koľko inteligentných ľudí a osobností bežne "hreší", no to neznamená, že sú o ničom. Každý má svoj spôsob prejavu, niekto nepotrebuje osoliť svoje vety nadávkami, niekto ich berie ako súčasť komunikácie, ako niečo prirodzené. Avšak podstatou môjho článku ani nie sú tak nadávky a ich obrana, ja osobne nemám potrebu osoliť svoj prejav vulgárnymi slovami, viem je to kuriozita, keďže frčím na tejto hudbe, ale proste keď nechcem, tak nechcem a som živým príkladom toho, že táto hudba ma nekazí, človek sa kazí sám.
Navyše, určite v hnutí, ktoré vykazuje hiphop a jeho kultúra, nenájdete témy či pohnútky k samovraždám ako je to napríklad v chorom štýle EMO, takisto tu nenájdete len sladké romantické veci, kde je všetko ružové ako v piesniach mnohých naivných skupín. Nie, táto hudba sa snaží predovšetkým o realitu, ktorej je často pre otvorenie očí ľudí súčasnosti nedostatok. Priznávam, je mnoho hiphopových skladieb, ktoré nemajú vyššiu umeleckú, humánnu či morálnu hodnotu, no je to podobne ako s ľuďmi - nie všetci ľudia vypovedáme svojím životom o zmyslupnej podstate.
Chcel som mojimi slovami naznačiť, že hip-hop je hudba, ktorá v sebe niečo skrýva a nemali by ju mnohí z Vás odsudzovať na základe toho, že v ňom počujú niečo, čo by mohlo byť neprijateľné pre bežnú pretvárkovú spoločnosť, keďže táto spoločnosť je v skutočnosti o niečom inom. Nehovorme hop, kým nepreskočíme.
pokračovanie článku: Nehovor hip-hop, kým nepreskočíš 2.
