Keď nadídu sviatky, či už Veľká noc, narodky, pamiatka zosnulých, Mikuláš či Vianoce – očakáva sa automaticky akési čaro, duch toho dňa, tých sviatkov. Posledné roky sa stále pozastavím nad jedným podotknutím z úst priateľov a známych: "už to nie je to, čo bývalo". Dva dni pred štedrým dňom do mňa zavítala neohlásene a nechcene "depkárska" nálada a na to mi kamoška vraví: „Neboj sa, však napozajtra sú Vianoce – darčeky, pokoj, koláče...“ A toto sa mi neustále preháňalo hlavou. Koláče? Darčeky? Vám hrabe?
Zdá sa mi, že sa snažíme byť gýčoví, podobať sa na vyspelejšie krajiny. Nablískane vyzdobiť stromček, balkón či dom, zavesiť si toho, už otrepaného, šplhajúceho sa Mikuláša, na zábradlie, dávať si bohaté darčeky (Ježiška po novom) a „prežrať“ sa do sýtosti – vlastne nad sýtosť, hovoriac si: “však, veď sú Vianoce, ľudia! Raz v roku! Tak, prečo si nedopriať?“
No a škrabem sa za uchom a vravím si: ale ba, veď zmysel je v niečom inom. Bohaté darčeky si nechajte na narodky, "prežerte" sa trebárs na meniny a tú vyzdobu si namakajte na nový rok, ale nezabudnite, že Vianoce sú sviatkami radosti a pokoja, ktorý nám prináša symbol narodenia Božieho syna – symbol lásky. Viem, zdá sa to tiež otrepané a srdcervúco trápne ako mnoho iných tradičných vyznaní, ale predsa. Práve lásku by sme mali namakať, natrieskať do všetkého, čo robíme – čistú a nezgýčovanú ju vložiť do svojho úsmevu – úprimne – bez mašlí a baliaceho papiera ju podávať ďalej ako najcennejší dar a rovnako ju prijímať a oprášiť tým srdce, ktoré možno celý rok zapadá pracovným stresom a zhonom, dopriať si oddych a pokoj, načerpať sily. Myslím, že zmysel je v niečom inom ako v naháňaní darčekov. Ten stromček, ktorý sa gravitačnou silou láme k zemi pod ťarchou obludných ozdôb, nie je symbolom Vianoc len tak pre nič, rovnako ani Tichá noc nie je piesňou, ktorá sa hráva v rádiu päťkrát denne.
Prajem Vám rozum, aby ste nezabudli myslieť – nenechali sa unášať prúdom, ktorým sa plaví väčšina ľudí, prajem Vám triezvy pohľad, aby ste videli jednoduchú krásu čara Vianoc, prajem Vám mnoho zdravia a šťastia, ktoré je mojou mašľou na vrchu darčeka, pretože to najcennejšie je vo vnútri, v srdci – prajem Vám hlavne lásku. Len tá vie zohriať viac ako päť hviezdičkový alkohol, len LÁSKA je najhodnotnejší darček, za ktorý sa ale neplatí a nemusíte si ju vystáť v radoch, len láska drží tento svet nad vodou. Nenechajme ju klesnúť k zemi pod ťarchou materiálnych vecí tak, ako sa skláňa k zemi pod ťarchou materiálu ten novodobý vianočný stromček.
Šťastné a Veselé Vám želá Marcel Páleš
