Každý, kto je majiteľom ľudského (nie bezcitného) srdca, minimálne raz za život zatúži po láske. Väčšina z nás po nej zatúži niekoľkokrát a to napriek tomu, že práve táto nehmotná vec nám často unikne ako bláznivé tvrdohlavé šteňa a rozmláti nám srdce na franforce ako keď v ringu dostane jeden z hráčov poriadnu nakladačku. Každý nevydarený vzťah, ktorý nás sklame, je ako súper, ktorý nám vybil jeden zub nášho srdca, kde láska sídli. Niekedy človek vyzerá poriadne dotlčený, ale ide ďalej, má v sebe ten pud, že bez lásky jeho život zmysel mať nebude. Nie všetci však ďalej ísť vládzu. Sklamanie nás vie odstaviť.
Pravdaže musíme odlíšiť takú a onakú lásku. Niektorá je slepá a prináša omnoho viac sklamania ako úsmevu, prináša možno už len silný návyk a stereotyp. Takéto niečo nás nenapĺňa, takéto niečo už láskou nie je, aj keď si namýšľame a dávame tomu pred vonkajším svetom nálepku „Láska“, je to len namotávka. V mojich slovách sa teda sústreďujem na tú lásku, ktorá vyviera zo srdca a nezakladá sa len na otrepanosti akéhosi „vzťahu“. Smejem sa napríklad na niektorých teenegeroch, ktorí si srdcervúco vyjadrujú vyznania Milujem ťa, a to už po týždni chodenia, pričom skutočnej lásky sa ešte nedotkli ani chĺpkami na zadku.
Jedna moja kamoška sa zasa sklamala na tom, že jej prvý vážny vzťah jej nevyšiel. Úprimne verila, že si nájde toho pravého bez toho, aby prešla tuctom vzťahov. To sa totiž podarilo jej rodičom, mala ich za pekný vzor. Nemám jej to za zlé. Mrzí ma, že po tom, ako jej vzťah zlyhal, zlyhala aj jej dôvera v to, že toho pravého si určite raz nájde.
Verím, že niekedy musíme prejsť dlhú cestu, mnohé sklamania, musíme dostať mnohokrát na hubu, nechať si vybiť zopár zubov nášho srdca, oči utopiť v slzách, vidieť zhasínať nádej, veľakrát sa potknúť a padnúť na prašnú zem ako poriadne doriadený opilec, ako Ježiš na krížovej ceste či nevládny chorý človek. Mnohí si už možno všimli, že veci, ktoré stoja zato, ktoré majú obrovskú hodnotu, že tieto veci nám nespadnú len tak z neba, stojí za nimi drina a neochvejná viera, snaha a hľadanie. Na konci dlhej cesty však zistíme, že sa to oplatilo.
“Tí, čo žijú nádejou, vidia ďalej. Tí, čo žijú láskou, vidia hlbšie. Tí, čo žijú vierou, vidia všetko v inom svetle.” (Lothar Zenetti)
