Knihy sú akýmsi kľúčom, k pravde, k poznaniu, k rozvoju, k sebazdokonaľovaniu, k relaxu, atď. Avšak súčasná doba posúva nielen deťom, ale aj dospelým (=veľkým deťom) rôzne vymoženosti ako "zneužiť" čas a dokonale ho zabiť. Takto sa stávame vrahmi nielen svojho času, ale aj samého seba. Deti sa uložia pred počítač a "kvasia" tam hodiny, drvia o život hry, strácajú pojem o čase, o jedle, o potrebe sa osprchovať, o potrebe venovať sa aj priateľom (ak nejakých majú), o potrebe rozvíjať svoje ja. Veď načo? Aj tak raz „scípneme“, tak kam sa hnať, všakže? Takto vyzerajú neraz aj veľké deti (dospelí). Poznám jedného chlapíka, ktorý vie pri takýchto herných orgiách vydávať zvieracie zvuky, hodne dabovania psychopata do filmu. Silný introvert. Radšej by si mohol niečo prečítať, kde si nepríde o toľké nervy ako pri drvení PC hier. Takisto ľudia, ktorí si vezmú chipsy či iné „lakoty“ a vrhnú sa do svojich vyležaných gaučov, aby sa oddávali prepínaniu televíznych programov. Strašne "zmysluplné", najmä keď ťaháte niekoľkohodinový maratón a jedno vás "baví" viac ako druhé. Viem, v tej škatuli bežia aj skutočne zmysluplné veci, ale neľutujem, že o ne prichádzam, keďže na televízor čas nemám. Asi som z toho vyrástol a nechávam si to na starobu. Pravdaže sú tu aj programy, seriály či filmy, ktoré nás rozvíjajú a posúvajú nás ďalej, ale tie si vieme nájsť aj na internete či pozrieť si dobrý film kedy chceme na DVD. Nemusím prevracať oči nad „tristohodinovými“ reklamami. Mimochodom, ten film, ten scenár - to všetko musel niekto napísať? Ľudia ani netušia, koľko filmov je nakrútených podľa tej a tej knihy. A koľko filmov je takto „pobabraných“, lebo kniha ponúka niečo iné. Keď dvaja robia to isté, nebude to to isté – poznáte?
Myslím, že investovanie času do kníh je ako investovanie financii do niečoho, čo má budúcnosť a nikdy sa nestratí. Je to záľuba, pri ktorej sa neraz dostanem do inej „dimenzie“, zabudnem na čas, starosti, zabudnem na svet a ponorím sa do niečoho, čo ma uvolní, odomkne dvere mojej predstavivosti a ja nastúpim na loď, ktorá ma unáša do neznáma... Som rád, keď stretnem podobného človeka, s ktorým na tému knihy viem viesť nekonečné a pútavé rozhovory. Je to, ako keď sa stretnú futbaloví fanatici a debatujú o kluboch, hráčoch, súťažiach či zápasoch. Vždy je o čom.
Najmä na deti treba brať ohľad, dostávajú sa do pút dnešnej doby, priam sa do nich sami hádžu a rodičia ich v tom len podporujú, lebo rodičia sú tiež akoby slepí. Nedávajú pozor na to, čo z ich „prckov“ vyrastie, keď ich nechajú kvasiť pri nezmyselných programoch v TV, pri takých PC hrách, ktoré im nerozvinú inteligenciu a cit, ale nevraživosť a tendenciu smerovať k úpadku. Čo z nich bude? Mnohí rodičia, ktorí majú prostriedky na to, aby poskytli deťom akékoľvek rozvíjanie v záľubách sa viac starajú o knižky vkladné ako o tie, ktoré by deťom zabezpečili aj trocha rozvoja ich osobnosti. Treba sa poriadne oprieť do riešenia využitia času, nájsť si plnohodnotné a zmysluplné záujmy. Ja odporúčam ako jednu z mnohých možností knihy.
"Kvetiny a knihy sú pre mnoho ľudí práve tak neodmysliteľné ako denný chlieb."
(Honoré de Balzac)
