„Jenom klid, mír a pokora a srdce otvorené dokorán. Len láska, pravda a česť, aj keď sa to občas nedá zniesť." Za posledný zimušný čas, keď bili mrazy, mi pýchu „roztápala" nová pieseň od Riša Müllera. Mier, pokoj a pokora - znie to tak medovo, priam utopicky, až mám pocit, že do rámu súčasného sveta sa takýto obraz nie že nehodí, ale nezmestí. Aj keď je to vysnený ideál tých druhých (nás druhých!), zasnených... Sám však mám občas s oným súperom problém. Je silný! Je rafinovaný!
Ako srdečne chvália a povzbudzujú tí prví. Aj za nepodstatnú maličkosť! Tí druhí radšej kritizujú a vyvyšujú sa. Celý svet sa má točiť okolo nich. Pozrite sa na nich bližšie! Pozrime sa do seba hlbšie!
Tešia ťa veci pominuteľné, veci, ktoré kúpiš, veci, ktoré z pohľadu večnosti nestoja za nič. Hnusná a smradľavá pýcha sa skrýva vo všeličom. Neuvedomíš si, že ťa má. Ale pozri na kvet pokory! Prebíja sa, krčí sa, trpí a trpezlivie. Ale keď napokon rozkvitne!? Božské dačo! Badať to na (pokorných) ľuďoch a na ovocí ich činov. Pýcha sa bratá so sebectvom - kružidlo, rotujúce okolo jediného bodu (JA!).
„Pokora, ak je skutočná, je prinajmenšom práve tak znakom vnútornej sily ako odvaha." (V. Frankl) Pýcha ťa odkloní od vyslovenia troch zázračných slov - prosím, prepáč, ďakujem. Necítiš sa na to, aby si sa pokoril (trebárs Bohu v modlitbe). Aby si videl svoje chyby.
Sme na ceste. Vždy. Život je cesta. (však, Kerouac?) A veru - človek je neustále na ceste k sebe. K sebe, sebe, sebe. Cez iných. „Poznaj sám seba!" Človeče, kto si? Kam smeruješ?
Hľadáme, padáme a prepadávame sa do neznáma; nachádzame, strácame a hľadáme znova. Nádherný kolotoč úsmevov aj sĺz. A tí, čo otvoria, zanechajú hmotné a spoznajú dušu a večnosť. A tí, čo zamknú, otvoria sa hmotnému a prchavému - užijú konečnosť.
Napokon je najkrajšie azda hento poznanie Budhu - keď po všetkých prehrách a odreninách už len zakloníš hlavu pod zapadajúcim slnkom a budeš sa smiať. Šťastne. S pokojom v duši. S blaženým úsmevom. Múdry človek. Kiežby tí druhí tušili, o čo prichádzajú... „Právě proto musíme žít, abychom našli pokoru, mír a klid."
„Len dve cesty sú v živote – cesta pýchy a cesta pokory. Cesty pýchy ťa vedie k nenávisti. Cesta pokory ťa privedie k láske.“ (Maroš Kuffa)
„Pokora srdca nežiada, aby si sa pokoroval, ale aby si sa otvoril. Práve ona je kľúčom k zmene. Až potom môžeš dávať a prijímať.“ (A. de Saint-Exupéry)
„Pýcha je smrť myslenia.“ (L. Wittgenstein)
„Láska - to je nadanie pre pokoru a odpúšťanie.“ (E. M. Arndt)
pieseň Klid, mír a pokora od Riša Mullera TU a podobná pieseň Dávam všetko od Chvál TU
+ prebúdzajúce slová Maroša Kuffu TU
A niečo ďalšie z môjho pera TU aj TU
autor článku aj autor maľby k článku Vás skrz tvorbu pozývajú do svojich facebookových profilov:
