A tak prepínate televízne programy a ak nemáte tú vymoženosť, že ich máte k dispozícii aspoň 250, obiehate tých pár dookola a zhodou okolností ani na jednom neviete nájsť niečo, čo by vás vytrhlo z „biedy“. Alebo pozeráte čokoľvek, na čo sa pozerať dokážete.
Ja takýto stav nepoznám už niekoľko mesiacov, vlastne už to počítam na roky. A som šťastný. Netrápi, ma že na televíziu čas nemám. Táto téma ma zaujala v slovách kázne miestneho farára, kedy navrhoval, keďže začínal štyridsaťdňový pôst, aby sme skúsili vypnúť televízor a zapnúť seba. Pretože ľuďom občas chýba viac komunikácie. Keď budú zavretí doma pred telkou, kam sa dostanú? Rodičia nechajú deti drviť počítačové hry namiesto toho, aby sa im trocha venovali a hrali s nimi spoločenské hry alebo aspoň z času načas niečo podobné. Dnes je to v móde.
Síce televízor neriešim, neznamená to, že neviem, čo sa deje vo svete. Zvyknem si pozrieť novinky sem-tam popri chatovaní na internete. Snažím sa venovať ten čas strávený na internete ľuďom, upevňovať si staré priateľstvá, spoznávať nových ľudí, byť proste online, čo sa týka života v spoločnosti ľudí. Myslím, že je to lepšie ako sa pozerať na niečo, čo mi vymýva mozog.
Neraz som vďaka netu spoznal skvelých ľudí, neraz som sa vďaka týmto ľuďom posunul ďalej, pomohol ja im, či oni mne. Teda síce som na tejto novodobej zábavke závislý, som spojený so svetom a neznamená to, že som neustále zakvačený iba tam. Rád trávim čas s priateľmi, mám svoju vieru, ktorej sa venujem, prečítam si dobrú knihu, ktorá tiež rozvíja osobnosť, započúvam sa do nejakej obľúbenej hudby, zájdem niekde do spoločnosti, píšem, tvorím, venujem sa rodine či športujem.
Nestíham sa nudiť a som tak šťastný. Milujem tie momenty, keď nestíham, jednoducho keď mám toho toľko, že neviem, čo skôr a neraz musím aj pobehnúť, aby som sa z miesta na miesto včas dostavil. Vtedy som si vedomý toho, že fakt žijem. Pravdaže aj ja poznám tie stavy, kedy som prišiel domov (napríklad keď som pracoval), ľahol som si a čumel do tej "zázračnej" škatule - prepínal programy a nudil sa. Takto však človek často len stagnuje. Priznávam, že sú rôzne relácie aj pre rozvoj osobnosti alebo na pobavenie či zamyslenie, ale netreba to preháňať, lebo dnes má bežný človek tendenciu prepadnúť tomuto fenoménu a tak zabúda na seba a okolie. Predsa zasmiať sa dá najlepšie s priateľmi, rozvíjať svoje vedomosti sa dá aj prostredníctvom kníh, treba myslieť aj na zdravie a dať si sem-tam prechádzku, zájsť do kina či divadla? Je veľa možností ako nahradiť trčanie pred televízorom, len treba pohnúť mysľou, ktorá je neraz zapadnutá prachom, pretože za nás myslí televízor resp. pri televízore myslieť nemusíme.
