Áno, áno, drahí priatelia, i keď sa to nezdá, k novodobým chorobám patrí určite aj egoizmus. Populárny francúzsky filozof a sociológ G.Lipovetsky vo svojej knihe Éra prázdnoty hovorí: „dnes žijeme sami pre seba, nestaráme sa o svoje tradície, ani o tých, ktorí prídu po nás: upustili sme od zmyslu pre históriu rovnako ako od spoločenských inštitúcii a hodnôt.“ Aj preto môžeme súčasnej dobe pripísať atribút „egoistická“. Ak máte čo i len minimálnu záľubu v pozorovaní ľudí, myslím, že aj Vy poznáte aspoň jedného z Vášho okolia, ktorého ego predbieha v jeho podaní všetko ostatné. Neraz takto – mysliac predovšetkým na seba – koná podvedome každý z nás. Občas to na škodu nie je, no občas by sa dalo myslieť viac i na ostatný svet.
Každopádne je egocentrizmus súčasťou každého človeka. Vyplýva to aj z výskumov ľudskej psychiky MUDr. V.Savčenka. Ten výstižne opisuje, že „úlohou Ega je zabezpečiť rast a rozvoj človeka. Ego schvaľuje všetko, čo vedie k rastu človeka a odmieta všetko ostatné. Avšak, keď napríklad človek veľa je, neznamená to, že jeho pažravosť schvaľuje jeho Ego. Naopak. Keby počul hlas svojho zdravého Ega, nikdy by sa nepremenil na sviňu.“ Takýchto príkladov je mnoho. Odrazom toho, kam vedie nezdravý vývoj egoizmu, sú svetové vojny resp. ekologické problémy.
I keď si možno myslíte, že ako bežní smrteľníci ste primalí na to, aby ste ovplyvnili beh sveta a jeho budúcnosti, opak je pravdou. Človek je predsa bytosť sociálna, žije v spoločnosti, individuálne sa teda podieľa na jej vývoji. Všetci ľudia dokopy tvoria ako dieliky mozaiky jeden celistvý obraz. Takže aj moje konanie môže pomôcť k lepšiemu zajtrajšku, nielen môjmu, ale i ostatných existencií. Ak by tak uvažovali všetci, určite by sa dni budúcnosti niesli v odraze častého úsmevu.
Pri hádkach, konfliktoch, nedorozumeniach, krízach či akýchkoľvek sporoch – ak by človek svoje ego sýtil skôr láskavosťou a prosociálnym cítením vôbec, asi by sme si dokázali vypestovať na Zemi aspoň čiastočný raj. Je to ale možné budovať od malých skupín – napríklad v rodine, v školskej triede, na pracovisku a postupne i vyššie. Obzvlášť dôkladne by sme mali pristupovať v procese výchovy detí – ak do nich zasejeme láskavosť, budúcnosť môže priniesť krásne ovocie nielen pre nás, ale i pre ostatný svet.
Pripomínam aj výrok pápeža Benedikt XVI.: „ak sa ľudia budú pozerať iba na svoje vlastné záujmy, náš svet sa určite zrúti.“
A tak si hovorím, že nebolo by na škodu, pokúsiť sa krotiť svoj egoizmus, zviazať ho ako poštový balík a vykopnúť kamsi na mesiac. Poprípade, ak tam nevykopnete, tak ten egoizmus vykopnúť von zo svojho života aspoň na ten kalendárny mesiac. Držím Vám v tom palce. Sám sa o to pokúšam.
