„Ty truľo, zbytočne si si narobil problémy, keď si začal s drogami.“ alebo:
„Zbytočne si si s ňou začal, teraz sa so mnou môžeš rozlúčiť!“ alebo:
„Ach, načo som to robila? Bolo to úplne zbytočné.“ alebo:
„Zbytočne som sa modlila, znova hovno-riť!“ alebooo:
„Zbytočne budem šetriť, keď v 2012 má byť koniec sveta.“ alebo:
„Ak by som ti teraz jednu vylepil, len tak pre nič, bolo by to zbytočné?“
Pozrime sa na výroky, ktoré okrem poslednej vety, sú tvrdeniami, že daný jav je zbytočný. Prvá veta. Akýsi chlapík sa zaplietol s drogami. Očividne má problémy, je „v bahne“. Vyčítajú mu to a on sa trápi. Bolo zbytočné, že sa tak „spustil“? Myslím, že nie. Skúsme to odôvodniť. Zdá sa, že jeho život nebol dokonale naplnený, keď potreboval k šťastiu hlúposti, akými sú drogy. Tieto ho však dostali na dno. Nezbytočnosť či zmysel toho spočíva v tom, že uvidel odvrátenú stránku života. Teraz vie, kam má smerovať, už je len potrebné nájsť v sebe silu, vieru či chuť a dostať sa z toho „bahna“. Zrejme potreboval spadnúť tak hlboko.
Čo tak ten druhý prípad? Niekto mal vzťah, avšak zaplietol sa s inou osobou, kvôli čomu stratil svoju lásku. Bolo mu to zbytočné? Určite nie. Verím, že navonok i keď im to klapalo, asi si nebolí súdení. Musel prísť zlom a rozdeliť ich. Neskôr by mohlo byť dosť neskoro a rozchod či rozvod by o to viac bolel.
Takto teoreticky by sa dalo vysvetliť mnoho vecí, ktoré navonok nesú známky zbytočnosti, ale vonkoncom zbytočné nie sú. Avšak človek nevie, prečo sa tak stali, a tak ich nazýva zbytočnými. Niekedy sa dokonca sami presvedčíme o tom, že vec, nad ktorou sme si lámali nielen hlavu a utrápene ich ľutovali ako veci zbytočné, neskôr nadobudli svoj význam a stali sa dosť opodstatnenými.
Ľudia sa často „zbytočne“ trápia a ľutujú. Mnohé veci by si mohli vysvetliť, poprípade ich prijať (aj napriek svojej vôli) a nechať ich, nech sa vysvetlia samé neskôr. Kresťania či niektoré náboženstvá to majú o niečo jednoduchšie. Povedia si, že tak to chcel Boh a viac sa netrápia. V mnohom im to napomáha k pokojnejšiemu bytiu, k menším starostiam a šťastnejšiemu životu.
Ja sa prikláňam k tvrdeniu, že zbytočné nie je nič resp. takmer nič. Určitá predurčenosť akoby prenikala všetkým, do čoho vstupujeme.
Skúste sa zamyslieť nad najbližším vyrieknutím slova „zbytočné“. Pokúste sa hľadať alternatívne vysvetlenie, ktoré sa za danou situáciou môže ukrývať. Veľkou pravdou je tvrdenie, že všetko zlé je na niečo dobré. Podobne to vidím aj s tematikou zbytočnosti. Všetko zbytočné nie je zbytočné, ale nesie svoj (skrytý) význam.
