Na Slovensku je (už) dobre. Iné vysvetlenie nenachádzam. Veď prečo by nám bolo jedno, že prídeme o finančnú pomoc z niekoľkomilardového balíčka obnovy, ktorú by nám EÚ ochotne poskytla výmenou za záruku, že spomínané zdroje z eurofondov nepoputujú do kešení firiem a jednotlivcov, ktorí v nich vidia len ľahký spôsob, ako sa obohatiť.
Na Slovensku je (už) dobre. Preto sme ochotní vymeniť svetlú budúcnosť celej krajiny za temný súmrak pred búrkou, v ktorej sa nad Tatrou blýska a hromy divo bijú. Veď je to národné a vlastenecké, a teda dobré pre nás všetkých. Hlavne, že bude pokoj.
Na Slovensku je (už) dobre. Preto si stále a znovu volíme do parlamentu (a teraz už aj za prezidenta) tých, ktorí nemajú chuť ani snahu posunúť krajinu dopredu. Veď ak by sme neustále niekam napredovali, nemohli by sme ustrnúť pri tých našich tradičných hodnotách, vďaka ktorým máme lacné rožky a ešte lacnejšie (politické) divadlo na dennom poriadku.
Na Slovensku je (už) dobre. Zločinci dostávajú druhé, tretie i desiate šance. Násilníci a opilci sú považovaní za normálnych občanov. Opovrhovači zákona tvoria legislatívu. Ľudia bez kvalifikácie a relevantných skúseností zastávajú vedúce miesta v štátnej správe. Konšpirátori informujú, dezoláti dostávajú hlas a hlúpi a arogantní jedinci ukazujú celému národu, ako sa vládne.
Len tým slušným ľuďom je trochu ťažko a občas emigrujú. Ale za to si môžu, pravdaže, sami.
