Keď pred približne rokom a pol na miesto predsedu vlády znovu nastúpil už známy uličník Róbert F., mnohí sme dúfali, že toto volebné obdobie bude jeho labuťou piesňou. Že nám k nej poskytne aj baletné predstavenie hodné Baľšovo teatra vtedy ale asi napadlo len málokomu.
Niektorí sme naivne očakávali návrat tradičných populistických tém: lacné rožky, trinásty dôchodok, blahobyt na Zemi a svetový mier. Miesto neho sme sa dočkali apokalyptickej epopeje, kde v prvom dejstve zavládlo v malej krajine v srdci Európy bezprávie a obrat o 180 stupňov. No a v druhom dejstve — ktoré nastúpilo prakticky bez prestávky — sledujeme pokus o únos demokracie na Slovensku.
Ako sa tento pokus skončí závisí aj od nás. Pán hlavný inscenátor už šíri rôzne bludy a konšpirácie. Čo je na nich pravdy a čo výmyslu (či utkvelej predstavy), to už možno ani sám nevie. Čo však ostáva pravdou je, že v demokratickej spoločnosti máme právo domáhať sa vlády, ktorá bude slúžiť našim záujmom. Nenechajme sa zastrašiť rétorikou pána F. a nenechajme si to právo vziať. To by totiž bola labutia pieseň nás všetkých.
