Mám rád soboty. Niežeby som nemal rád iné dni — do práce sa zvyknem tešiť a nedeľa má tiež svoje čaro. Ale sobota je spravidla jediný deň, kedy sa nikam neponáhľam a mám šancu vypnúť, aby som načerpal nových síl do ďalšieho týždňa. Niekedy skočím na prechádzku, inokedy na plaváreň alebo na badmintom, prípadne si len spravím čaj a v kresle pri okne si čítam knižku, ktorú som celý týždeň zanedbával.
Mám rád soboty. Sú pokojné a príjemné. Keď je pekne, rád skočím do obľúbenej kaviarne v Letohrádku Hvězda. Keď slniečko pripeká, dám si zase zmrzlinu alebo limonádu. A vždy raz za čas sa rád vyberiem na hrad alebo do centra, aby som si mohol pozrieť úžasnú architektúru, ktorej má Praha neúrekom.
Mám rád soboty. Aj preto, že nemusím vstávať a bežať na električku alebo na metro. Vôbec nemusím mať plán ani harmonogram. Preto si soboty strážim.
Túto sobotu mám ale iné plány. Idem do Bratislavy, kde žije moja sestra. Príde aj mama, ktorá býva na východe Slovenska. Stretneme sa v Bratislave a spolu skočíme pozrieť budovu gymnázia na Grösslingovej ulici, kde sme zhodou okolností boli aj pred dvomi týždňami. Je odtiaľ krásny výhľad na môj obľúbený Modrý kostolík.
V mojom okolí je veľa ľudí, ktorí majú radi soboty a strážia si ich. Mnohí z nich sa tento víkend tiež vyberú na rodnú hrudu. Pretože hoci máme radi soboty, máme radi aj Slovensko.
