Už od hlasovania o návrhu zákona o dôchodkovom sporení bolojasné, že SMER si do ničoho kafrať nenechá. Na mimoriadnej koaličnej rade pánFico svojim partnerom vysvetlil prečo niektoré pozmeňovacie návrhy z dielneĽS- HZDS do zákona nepatria a hlasovať sa o nich nebude. Už dávnejšiepresvedčil koaličných partnerov o tom aká skvelá odborníčka je paniministerka Tomanová a to aj napriek tomu, že schválila nanajvýš pofidérnudotáciu. Presvedčil ich aj o tom, že pán Kašický nie je v nijakom prípadezodpovedný za výbuch v Novákoch a preto neexistuje dôvod na jehoodvolanie, či prijatie jeho demisie.
Sila argumentov pána premiéra musí byť nesmierna, pretože, čo si budemeklamať, neviem si predstaviť, že by takéto aféry prežil minister napr. voFrancúzsku.
Na škodu SNS a ĽS-HZDS opačnégarde neplatí. Zatiaľ sa im v žiadnom názorovom konflikte nepodarilopresvedčiť pána premiéra o svojej pravde. Vždy poslušne sklopili uši a poddalisa.
To že ani posledné otrasy nerozbili koaličné múry tak vôbec nie jeprekvapením. Domnievam sa, že koaliční partneri SMERU sa boja. Pravdepodobneani nie osoby pána Fica, ale straty výhod, ktoré z tohto partnerstva majú.A tak nečudo, že aj keď sú ,,bití“, urážaní a ponižovaní sklopia hlavy pokorne vysvetlia prečo jelepšie zostať v koalícii a zo strhanými tvárami odchádzajú domov.
Po sledovaní dnešnej tlačovky ĽS-HZDS mi bolo pána Mečiara ľúto. Naozajvyzeral dosť skrúšene. Je asi naozaj dosť ťažké bojovať s vlastnou hrdosťoua záujmami strany. Zároveň som si spomenul na jeho otázku pánovipremiérovi či má na koaličnej rade sedieť alebo kľačať.
Obávam sa, že po dnešných vyhláseniach je jeho pozícia definitívne jasná.
