Keďže som zarytý vyznávač snowboardingu už od novembra som sa ako malýchlapec tešil na to ako budem brázdiť svahy v jemnom prašane a vychutnávaťsi naplno rýchlu jazdu na svojej doske. Keďže sneh sa nedostavil ani do 25.decembra začal som byť najprv skeptický postupne sklamaný, následné naštvaný a nazáver zmierený s osudom, že túto sezónu asi zo snehu nebude nič.
Aké však bolo moje prekvapenie včera ráno? O ôsmej som rozlepil oči a eštepoloslepý som sa šuchtal do kúpeľne. Keďže si zuby zásadne čistím po celom byte,zo zubnou kefkou v ústach a ranným účesom na hlave som zablúdil až dokuchyne. Táto časť bytu mi okrem kulinárskych zážitkov ponúka aj výhľad doparku. Po tom čo na druhý pokus môj mozog neodmietol informáciu sprostredkovanúmojím zrakom som prehltol značné množstvo zubnej pasty a rozkašlal som sa.Vonku som totiž videl zasnežené stromy a poriadnu fujavicu.
Neveriac vlastným očiam som sa pre istotu šiel kompletne osprchovať aby sommal istotu, že už nespím a to biele peklo sa mi nesníva. Chvalabohunesnívalo.
Počas raňajok som sa šťastný pozeral na to ako už odvyknutí ľudia kĺžu pochodníkoch, na cestárske autá a ich prekvapených vodičov, ktorí sa možno tiežlen pred chvíľou prebrali zo sna o letnýchpneumatikách.
Po raňajkách som slávnostne po prvý krát vytiahol vysoké zimné topánky,okrem pulóvra som si obliekol výnimočne aj flisku a vydal sa do konečnebielej zimy.
Je mi jasné, že v Trnave nezostane z tohto snehu nič lendvojdňová čľapkanica ale pevne verím, že tam ,, HORE“ sa to udrží a hlavne,že sa ochladí.
Tím, ktorí majú radi teplo želám aby si ho dostatočne užili, ale v lete.A nám, ktorý si zimu bez snehu nevieme predstaviť prajem ešte aspoň mesiacpriaznivých lyžiarskych podmienok.
