Leteckou spoločnosťou Virgin Blue sa prepravujem z mesta Sydney do Perthu, let trvá 5 hodín a ponúka vcelku krásny pohľad na pobrežie južnej Austrálie. Perth by som charakterizoval ako ´´VIP,, mesto, pretože ceny tovarov a služieb sú veľmi vysoké. Ľudia sa sťahujú za prácou do západnej časti Austrálie, pretože konkurencia na pracovnom trhu v štátoch Queensland, Južná Austrália či Nový Južný Wales je vysoká s nie príliš vysokým zárobkom v porovnaní so životnými nákladmi. Západná Austrália prežíva veľký hospodársky rast, keďže si zakladá na ťažbe nerastných surovín. Strediskom pre ľudí, ktorí hľadajú prácu v púšti je mestečko Newman, oblasť Pillbara. Obrovské bane na ťažbu nerastných surovín denne niekoľko tisíc ton tohto bohatstva nakladajú na vlak, aby sa dopravili k pobrežiu, odkiaľ sa prepravujú napríklad do Číny.
Predtým, ako vyrazím smerom na sever, navštívim Rottnest ostrov, ktorý sa vyznačuje výskytom najmenšej kengury na svete Quokkas. Prísun turistov je striktne regulovaný, takže rezervácia v predstihu je potrebná.
S Perthom a jeho okolím som sa už zoznámil skutočne veľmi dobre. Nastal čas sa vydať na cestu po pobreží s cieľovou zastávkou mestečka Broome, asi 3500 kilometrov . North West Coastal Highway je dopravná spojnica pre cestnú dopravu na tomto rozľahlom území. S pribúdajúcimi kilometrami ubúda silueta mrakodrapov, stúpa teplota ovzdušia a krajina sa mení na polopúšť. Neúrodná pôda pre poľnohospodárov taktiež nedáva šancu miestnym farmárom a tak pohľad na zem pokrytú červeným prachom je ľudoprázdny. Po troch hodinách autom sa dostávam k jedinečnej scenérii menom Pinnacles Desert(Pinnacles púšť) v Národnom parku Nambung. Púšť, ktorá je natrvalo posiata pieskom a ihlanmi nazývanými aj tamala si pripadám ako na inej planéte. Kamenné útvary sa tvorili milióny rokov vplyvom mora a dnes poskytujú pri západe slnka jedinečné možnosti na fotografovanie. Ďalšou časťou Národného parku Nambung je púšť s názvom White Sands (Biele piesky). Vysoké prírodné násypy čisto bieleho piesku sú lezeckým lákadlom – ťažko sa vyštverať po piesku na vrchol.
Cesta smerom na sever sa výraznejšie nemení. Miestami sa cesta približuje k oceánu, kde je tradičný rybolov a tiež chytanie homárov do klietok. Moji noví priatelia Tedd a Craigh mi viac porozprávali o ich práci. Každé ráno obaja kontrolujú klietky, či sú v nich homáre. Tieto morské živočíchy sú skutočne špecialitou po celom svete. Úlovkov nie je veľa, pretože rybárčenie po dlhé roky zapríčinilo, že niektoré druhy rýb a tiež homárov sa vyskytujú už len zriedka. Veď nie je divu, 1 kg homár stojí na trhu v Sydney aj 180 dolárov. Tedd a Craigh vyťahujú v tento deň po 35 homárov a ich konečnou zastávkou bude Japonsko. Na slnku je horúčava, nasadám do auta a dnes ma čaká ešte dlhá cesta.
Vysoká koncentrácia klokanov je nebezpečná najme jazdou v nočných hodinách. Nepoznám zatiaľ prípady, kedy by sa mi do svetiel auta vrhali kengury. Oboznámený s touto skutočnosťou neprekračujem rýchlosť 60 km/h a hľadám čo najbližšie ubytovanie.
Mestečko Geraldton s počtom obyvateľov 35 000 sa radí na piate miesto v počte obyvateľov miest. Dopĺňam potraviny a pohonné hmoty a čaká ma Kalbari National Park, ktorý je známy obrovskými prírodnými skalnými oknami. Po cestách necestách, kde človek má čo robiť, aby nezapadol autom, sa dostávam k miestu, ktorý ponúka úchvatný úkaz na rieku Murchinson, ktorá je životodarnou matkou nehostinnej prírody. Je domovom viac než 200 druhov vodného vtáctva a druhou najdlhšou riekou v Západnej Austrálii. Jej tok sa vlieva do Indického oceánu. Všade ticho, len červená zem, sem tam Emu, klokany a pohľad na rieku, ktorá dáva život tejto krajine.
Po Teddovi a Craigovi som sa zoznámil aj s ďalším miestnym Austrálčanom - Jamesom, ale troška netradičným spôsobom. Wannoo Billabong Road House, ako jedna jediná otvorená čerpacia stanica (iba do 18:00) ponúka možnosť občerstvenia a doplnenia paliva. Človek zvyknutý z Európy nemusí tušiť, že informačné tabule ´´Next Fuel 250 km ,, sú realitou. Presne 10 kilometrov predBillabong Road House mi došiel benzín. Neskutočná tma, prázdna nádrž, chlad a strach ma prinútili ubehnúť 10 kilometrov , aby som vyhľadal pomoc. Spoteného a ustarosteného ma víta James (how are you mate?), majiteľ Billabong Road House, ktorý popíja pivo na svojej verande. Poskytuje mi nocľah a ráno ma odvezie aj s plným kanistrom benzínu k autu, ktoré spojazdním a s veľkou chuťou vyrážam smerom k Broome.
S veľkým rešpektom k miestnej krajine pozorujem okolitú prírodu. Žiaľ, človek sa musí zmieriť aj s tým, že uvidí veľké množstvo zrazených kengúr a pštrosov. Medzi najzápadnejšie miesta Austrálie patrí aj Monkey Mia. Je to stredisko, ktoré je situované v prekrásnej prírode, kde každý deň priplávajú delfíny z oceánu a pri troške šťastia ich môžete aj nakŕmiť (len ak dovolí inštruktor). Je súčasťou veľkej oblasti Shark Bay Marine park, ktorá je tvorená zálivmi, plážami a ostrovmi. Ak by som mal porovnať tieto krásy s oblasťou v okolí mestečka Byron Bay, ktoré je naopak najvýchodnejším bodom Austrálie vzdialené asi 4000 kilometrov na východ, v Shark Bay sa skutočne zastavil čas a príroda sa tu predvádza v plnej svojej kráse.
Mestečko Exmouth je situované asi 600 kilometrov od Shark Bay. V okolí Exmouth sa nachádzajú početné banánové plantáže a vo veľkom sa tam pestuje aj ostatné tropické ovocie. Cez ovocné sady v diaľke vidíme značku upozorňujúcu na cestu k hore Mount Augustus. Táto majestátna hora vystupuje 1150 metrov nad úroveň mora a rozlohou je dva krát väčšia ako Uluru.
Prekrásne pobrežie Národného parku Cape Range National Park je natoľko krásne, že ho radím ešte krajším, ako keď som bol na ostrove Samoa, ktoré má azúrové prenádherné pobrežie. Cape Range National Park je top cestovateľská destinácia 200 km súvislých pláži, potápanie sa so žralokom obrovským, pozorovanie korytnačiek a ich mláďat, ako putujú z hniezda do vody.
K mestečku Broome ma delí ešte 1200 kilometrov . Pobrežné mesto Karratha nie je ničím pekné, založená v roku 1968, aby poskytovalo služby a ubytovanie pracovníkom, ktorí pracovali pri ťažbe železnej rudy v Hamersley range. Mesto Port Hedland je známe veľkými soľnými kopcami, inak priemyselné mesto.Po ďalších 800 kilometroch prichádzam do Wallal Downs, malý kemp pri pobreží oceánu. Jedna latrina, žiadna voda, iba prekrásna príroda a skvost pre rybárov, pretože sme nachytali za hodinu asi 15 kusov rýb rôzneho druhu. Cieľová zastávka je Broome, skutočne očarujúce mestečko, množstvo príjemných reštaurácií a kaviarní, kempingov a krásna Cable Beach, ktorá celé mestečko obkolesuje. Obrovským zážitkom bol západ slnka na tejto širokej pláži. Slnko sa najprv začne dotýkať hladiny mora, pričom neskôr ho celé pohltil nekonečný oceán. Celé toto divadlo trvá síce len dve minúty, ale pocity, ktoré v človeku zanechá, trvajú hodiny.
Ľudia a príroda tu žili dlhé roky v harmónii. Až 21. storočie začína meniť krajinu. Krajina sa stáva viac a viac komerčnou, tvoria sa nové rezorty a ťažba nerastných surovín nemá konca. Ľudská nenásytnosť je silnejšia ako krehká krajina a postupne sa vytráca aj tento kút sveta, ktorý si ešte stále drží status ´´nedotknutý,,. Ešte stále máme na svete miesta, kam sa oplatí cestovať s prihliadnutím na veľký rešpekt kultúry pôvodných obyvateľova nedotknutej prírody. Až dva krát som navštívil Západnú Austráliu a verím, že sa mi podarí aj do tretice v budúcnosti, pretože výzvy ako rozsiahla a neporušená oblasť Kimberley musia byť veľké cestovateľské zážitky!
Niekedy už len s hrôzou sledujem, že v najbližších rokoch primitivizmus zo Slovenska zavítal aj do Austrálie. Nie len tam všetko začínajú ničiť, ale chcú vybudovať z meste Porth Headland 20 násobne väčší prístav ako Shanghai. Tak sa tam poponáhľajte, aby ste ešte videli to čo ja... .
Marek Bachratý
Cestovateľ
