Marek Bachraty
Drobný element zvaný profesionalita
Profesionalita je stav, keď som v niečom výborný. Je jedno či kosím trávnik, predávam autá alebo oblečenie. Musím danú aktivitu vykonávať na 100% a dosiahnuť kladné výsledky.
Musíme sa hýbať, ja na tom chcem postaviť všetko.Život je veľká polarita, raz sme hore a raz dole. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Profesionalita je stav, keď som v niečom výborný. Je jedno či kosím trávnik, predávam autá alebo oblečenie. Musím danú aktivitu vykonávať na 100% a dosiahnuť kladné výsledky.
Zle namierená motivácia je ako cukrík. Jej účinok môže byť sladký, môže sa aj priberať. Sebamotivácia chutí ako citrón. Naučiť sa jesť kyslú chuť citróna je drina.
Verím, že naša spoločnosť bude v budúcnosti podporovať slovenskú produkciu. Krátky blog som napísal vzhľadom na situáciu, s ktorou aspoň ja bojujem na Slovensku.
Život je často o drobnostiach. Z drobnosti môže vzniknúť veľká vec. Radosť zo života a práce je podstatnou časťou nášho športového a pracovného výkonu. Tieto drobné elementy si pestujeme už v detstve a často o nich ani nevieme.
Jeden z dobrých predpokladov záživnejšej cesty je určite výstup aspoň na jeden velikán v Andách. Pri našich skúsenostiach s kamarátom Martinom sme namiesto najvyššie položeného vrchu v Južnej Amerike Aconcagua 6960 m dali predsa prednosť Huayna Potosí v Bolívii, ktorá sa nachádza asi 30 km od hlavného mesta La Paz (3600 m). Hovorím si, že v Európe mi nikdy časovo nevyšiel Mont Blanc, tak nedám latku príliš vysoko. Osobne som bol maximálne vo výške 3300 m v Alpách a to by bolo asi všetko. Navyše s lanovkou. Na úvod sme sa troška zahriali a dali si zjazd na bicykloch z výšky 4600 m do 1600 m cez „Cestu Smrti“, čo je ale dosť nafúknutá bublina. Je to zábava a skutočne dobrý zjazd. Najviac som sa pri cestovaní naprieč Južnou Amerikou bál, keď vodič minibusu v Peru v podnapitom stave jazdil dosť ale fakt dosť ohavne po rozmočených bahnitých cestách, v ktorom viezol 12 ľudí. A to máte pod sebou rokliny s 500m priepasťou.
Veľké mestá, živá kultúra a vidiek ako na divokom západe. Aspoň takto sa prezentuje Argentína. Raj pre cestovateľov, turistov a horolezcov. Roztrúsené kamenné domčeky po celom území, v ktorých bývajú rodiny s deťmi, často v horších podmienkach. Ale to je len jedna malá vec, ktorú môžeme vidieť. Vybral som niekoľko zaujímavostí, ktoré som na severe a v centrálnej časti Argentíny videl. Je to popri luxusných veľkých mestách jeden obrovský kontrast.
Po pristátí v Buenos Aires a cestovaní cez Argentínu, Chile a Bolíviu sme mali za sebou vyše 8000 km po súši a 4 prelety cez Južnú Ameriku. Z mesta Buenos Aires až do Quita ( Ekvádor) je riadna štreka. Na ceste do Ekvádora sme mali v pláne aj Peru, ktorého bahnité cesty prejsť obyčajným autom ma vždy lákali. Z hlavného mesta Lima popri pobreží cez veľmi kvalitnú diaľnicu a svieži oceán to bola paráda. V miestnych mestských oázach sme zastavili, dali si fantastické rizoto a pokračovali cez Andy. Veru, cestné mýta moderných zbojníkov a miestny život sa oplatilo vidieť a zažiť.
Samotné meno Aljaška môže v nás evokovať divočinu, v ktorej žijú medvede grizly a vlci, sú tam vysoké hory zahalené do hmly a holá drsná tundra. Ak ste z väčšieho mesta a necestovali ste po niečom ako je Aljaška, je to skôr mýtus ako skutočnosť. Chcel by som Vás týmto blogom previesť cez krajinu, ktorá je jednou z posledných skvostov prírody.
Pri všetkých mojích cestách po svete som bol vždy presvedčený, že surfovanie je fantastickou zábavou v teplých vodách všetkých morí a oceánov. Fantastický zážitok nám ponúka tento vodný šport, ktorý je dostupný všade na svete. Vezieme sa na veľkej vlne a potom znova a znova si vychutnávame ďalšiu vlnu. Najlepšie podmienky som videl v Austrálii, Francúzsku ale taktiež na Samoe alebo v Amerike.
Blog je venovaný všetkým ľudom, ktorí riadia alebo akýmkoľvek spôsobom pracujú s ľudskými zdrojmi. Veľké množstvo firiem na Slovensku robí z ľudí Oświecim ľudského potenciálu. Boli ste niekedy v tomto tábore? Tam túžby, plány a osobné ciele nikto nerešpektoval. Poznáme ako manažéri taktiež túžby a ciele zamestnancov v osobnom a pracovnom živote?
Ak dovolíte, desatoro odporúčaní pre nový rok 2013. Viem, že na sme.sk chodia väčšinou ľudia, ktorí sú vzdelaní, pracujú a snažia sa niečo dokázať. Preto tento blog uverejním aj na iných miestach.
Úvodom by som vám všetkým chcel pripomenúť, že máme za sebou rok vo výnimočnej krajine. Túto vetu budem tvrdiť stále a dookola. Slovensko je výnimočná krajina, opakujem ešte raz výnimočná krajina s veľmi dobrou životnou úrovňou. V nej budete žiť v roku 2013. Áno v tej krajine, kde sa ľudia neustále na niečo sťažujú. Slepota vás totiž ničí a otupuje vašu silnú devízu - myseľ. Načo ju sústredíme ďalší rok, tak sa nám aj bude dariť.
Už ste niekedy žrebovali o vstup do národného parku? Ste tam iba raz za život, ak nedostanete žreb, nepustia vás. Tvrdý limit v počte 10 turistov denne. Sever Arizony v okolí mesta Page. Dodnes som našiel len málo zmienok o Paria Canyon. Je toho veľmi máličko napísaného o ňom. Po cestách Amerikou v roku 2008 som sa tam zastavil a veril som, že budem mať to šťastie. Veril som si, že sa tam môžem dostať.
Ak chcete zážitok, vidieť niečo nezvyčajné, treba sa vybrať na juhozápad USA. V Nevade tomu hovoria Piramide Lake, kde miestne spoločenstvo Indiánov nepozná veľký prílev turistov. Na začiatok troška histórie. Juhozápad USA v 10 a 11 storočí bol pre ľudí juhozápadnou oblasťou s potencionálom pre rozvoj poľnohospodárstva. V roku 1803 štát kúpil veľké časti juhozápadu kontinentu vo vlastníctve štátu Louisiana. To nebolo ani zďaleka všetko, pretože v roku 1848 štát požadoval odkúpenie ostatnej pôdy podľa dohôd, ktoré končili práve s koncom americko - mexickou vojnou. Myšlienka pre impérium voľnosti a slobody, kde Američania mohli žiť čestný a poctivý farmársky život bola stále živá a taktiež predmetom viacerých stretnutí a rokovaní na území USA. Dnes je táto časť kontinentu nekonečná, od jazier z krásnou čistou vodou, cez vysoké pohoria a vyprahľé miesta, až po lyžiarské strediská, ktoré obkolesujú tyrkysovo čisté vody miestnych jazier. Juhozápad Spojených Štátov Amerických - Nevada, Utah, Arizona, Nové Mexiko sú skutočne lákadlom pre milovníkov cestovania. Nevada je skutočne štátom s veľkými kontrastmi.
Mnohotvárnosť Austrálie láka nejedného milovníka cestovania. Komerčné východné pobrežie zaujme Veľkou útesovou bariérou alebo plavbou po ostrovoch Whitsundays. Stred Austrálie je známy vďaka kultúre pôvodných obyvateľov alebo druhému najväčšiemu monolitu na svete Uluru. Severná časť je tropická, s množstvom vodopádov, tropického dažďového pralesa a nekonečnou cestou na najsevernejší bod Austrálie – Capy York. Ja som si vybral tento krát Západnú Austráliu. Divoký Indický oceán, stretnutie s pôvodnými obyvateľmi Austrálie a nedotknutá príroda človeka uchvátia. Jej veľkosť v porovnaní zo Slovenskom je neskutočná. Predstava, že tento najväčší štát Austrálie je asi 50 krát väčší než Slovensko, s počtom obyvateľov niečo nad dva milióny vzbudzuje fakt, že budem cestovať cez odľahlé územia s minimálnym počtom čerpacích staníc.
Keď vstúpite na ich územie, tak vás srdečne pozdravia – ,,talofa´´.Jej brehy rastú prudko z oceánu a ostrov je obklopený perleťovými azúrovými lagúnami. Hrdosť na vlastnú kultúru, ktorú by im ich vzdialení susedia z ostrovov Hawai alebo Nového Zélandu mohli závidieť. Potápanie cez tyrkysovo zafarbené lagúny, odpočívať pod palmou a popíjať kokosové mlieko, predierať sa cez prales hľadajúc sopečné kráteri, objavovať pradávnu kultúru pôvodného obyvateľstva, alebo objavovať izolované vodopády, to všetko je ostrov času – Samoa (nemýľte si ju s Americkou Samoou). Ak sa niekoho spýtate, what time is it? (koľko je hodín?), dostanete práve odpoveď ´´anytime´´ (hoc koľko).