Ako to spolu súvisí? Nie, reč nebude o našom novodobom jazykovedcovi alebo o kumpánoch z poľovníckej chaty. Odkloňme našu pozornosť, energiu a čas od bezcitnosti, klamstva, arogancie, ťažko skrývanému hnevu a absolútnej bezohľadnosti k skutočným problémom.
Na začiatku bola frustrácia- z výsledku volieb, z toho, čo sa expresným a bezohľadným spôsobom začalo na Slovensku realizovať. Slováci však máme zvláštnu a sebazáchovnú schopnosť v čase, keď je najhoršie - prekypovať humorom. Tých podnetov dostávame dennodenne mimoriadne veľa.
Podnetom na napísanie tohto blogu zo zákulisia protestov v okresnom meste na východe, bolo pre mňa stretnutie s dovtedy neznámym dôchodcom, ktorý ma zastavil a povedal: “Ďakujem”. S prekvapením som sa opýtal začo? Jeho odpoveď mi doslova vyrazila dekel : “Ďakujem, že robíte v Spiššskej protesty. Každý štvrtok čakám, kedy sa vráti dcéra s manželom a porozprávajú mi ako prebiehal. Dokonca ma naučili pustiť aj youtube, kde si zakaždým pozriem aspoň zo záznamu, čo sa dialo. Bohužiaľ môj zdravotný stav mi nedovoľuje prísť aj osobne.” V tej chvíli som si spomenul na začiatok vystúpenia úžasnej pani dôchodkyne na predchádzajúcom proteste - Nie je dôchodca, ako dôchodca. Jej vyjadrenie nemôže a nemalo nikoho uraziť, práve naopak. A ľudia to vycítli a okamžite reagovali.
Po jeho odchode sa mi v hlave spustil film z predchádzajúcich protestov, toho, čo im predchádzalo, ako vznikali, vyvíjali sa a možno aj Vám, tým, ktorí to budete čítať v niečom pomôže a motivuje. Rozhodnúť sa, že niekedy prekonať strach, obavy a pohodlnosť je dôležitejšie, ako len ticho nadávať v pohodlí domova. Alebo jednoducho zamyslieť sa, že či to, čo sa momentálne deje je správne a či ste práve toto naozaj chceli.
Aké je však zákulisie protestov? Podobné ako inde, so všetkými špecifikami a charakteristikami podobnými pre iné mestá.Možno náročnejšie v tom, že pomaly každý každého pozná a ak nie, tak sa stačí opýtať a najneskôr ten tretí Vám povie o Vás aj to, ćo ste doteraz netušili. Lebo každý z nás zanecháva stopu, či už v dobrom alebo zlom. Na začiatku bol nápad, idea usporiadať protest. Pri prechádzke so psom - nič idylické. Prvá otázka však znela, dáme to? Vtedy som dostal odpoveď - konať dobro je ťažšie ako čokoľvek iné, ale o to krajšie. Netrvalo dlho a dokopy sa dala partia ľudí, ktorí sa pustili do toho. Tu chcem osobitne poďakovať 2 ľuďom a to Juraj Baláž a Peter Čižmár, bez ktorých by to naozaj nešlo. Neuveriteľní ľudia. Kto nevie o koho ide, nech si vygoogli. Oceňujem postoj umelcov a hudobníkov, nebudem ich tu menovať, lebo by som určite niekoho zabudol, ktorí bez nároku na honorár prišli vystúpiť, aj keď s obavami, lebo v zime a mrazoch to určite nie je jednoduché.Skúste hrať na gitare, keď je vonku - 5 stupňov. Zámerne menovite nespomínam zástupcov politických strán, ktorí stoja v pozadí organizácie. O koho sa jedná je hádam každému v našom meste jasné. Nie je to dôležité - dôležitý je odkaz, že sme našli zhodu v tom, čo nás spája, nie to, čo nás možno ideologicky alebo osobnostne rozdeľuje.
Možno si mnoho z Vás kladie otázku, prečo vystupuje ten alebo onen, kto ho vyberá a aké sú kritéria. Spomeniem mená len niektorých Peter Župnik, Miroslav Pollák, Albín Medúz, Miki Macala, Dušan Bevilaqua, Vladimír Ledecký, Milo Kráľ - každý jeden z nich človek s veľkým Č a s príbehom spojeným zo Spišom a samotnou Spišskou Novou Vsou (kto nevie náhodou o koho ide, stačí opät google) a zároveň mnoho ďalších, ktorí na doterajšich protestoch vystúpili- učitelia, dôchodci, podnikatelia. Vážim si ich a ďakujem najmä za ich odvahu. Možno silné slovo, je však skutočne smutné, že ho musíme používať aj v tejto dobe. Nedá mi nespomenúť jedno vyjadrenie pri osloveni a prosbe o vystúpenie, mnoho z Vás Spišiakov si asi dokáže predstaviť o koho ide. Ten alebo podobný motív sa bohužiaľ opakuje často- Ľudsky Vám veľmi fandím, som dokonca na každom proteste. Vystúpiť však nemôžem, tie následky by som ja, manžel a deti zvládli, ale nedokážem zniesť to, že by trpeli ľudia, ktorí sú na mne závislí. Značná časť financií mi prichádza od štátu a asi si viete predstaviť, čo by nasledovalo. Odraz doby v ktorej žijeme.
Osobitnou kapitolou sú študenti. Sú budúcnosť a predovšetkým oni majú právo sa vyjadriť. Pri prvom proteste sme mali obrovský problém, kto to bude. Vtedy som dostal a doteraz sa z toho smejem “výchovnú” facku. Táto študentka mi totiž položila otázku- O čom mám rozprávať? Mojou odpoveďou bolo, že nech je to to,čo cíti a čo si myslí. Jediné obmedzenie je dĺžka prejavu, ale keď nevie tak ja by som možno začal takto. Rázne ma zastavila so slovami “To je príliš sladké a zmierlivé”. Odvtedy sa nám študenti hlásia sami, na jednotlivých protestoch vznikol aj už ich vlastný fanklub. Neuveriteľné - slovami klasika klobúk hore, sánka dole.
Čo dodať na záver? Na začiatku možno bola frustrácia, teraz je to optimizmus. Nie preto, že počty ľudí stále stúpajú a na protestoch sa ich objavuje čoraz viac a viac. Je to síce skvelé, počet zúčastnených je síce pekné čislo ( pozdravujem náš HK SNV, kde to majú perfektne rozbehnuté a fandí im naozaj celé mesto), ale dôležitý je odkaz, že sa treba ozvať. Mnoho ľudí cíti a vie, že sa deje niečo nesprávne, ale sú ticho. Protestujeme za hodnoty, protestujeme z obavy, že Slovensko schádza z cesty demokracie a slobody, vládnu nám ľudia, ktorých zaujíma len vlastné záujmy. Ak budeme sedieť doma, nič nedosiahneme. Ak nájdeme to čo nás spája, bude to fajn.
Odkaz na záver- pre tých, ktorých základným vyjadrením je nenávisť, arogancia, neochota prijímať akýkoľvek argument, prejavujúcim sa na sociálnych sieťach vyškereným smajlíkom a vo väčšine prípadov nespisovným, vulgárnym prejavom (častokrát doslova CtrlV+CtrlC) odkazujem, neplatí nás žiaden Soros, politická strana ani tajomní mecenáši. Ak chcete guláš, pivo, karafiat, zvoz autobusmi a množstvo falošných úsmevov, ste na zlej adrese. Robíme to zadarmo a z presvedčenia, aj keď to je pre Vás asi neuveriteľne a nepochopiteľné.
Ak by súčasná vláda tak rýchlo, expresne a prioritne riešila kolabujúce školstvo, zdravotníctvo, fiškálny deficit, kvalitu života, kultúru, tak by v tých uliciach a námestiach nikto nestál.
