Spišská Belá - toto mesto som mal vždy rád, ako dieťa som obdivoval modrý dom na križovatke, lebo za bývalých čias ich toľko nebolo. Okrem iného vždy si spomínam na zmrzlinu, netradične postavený obchodný dom a v poslednom čase tam rád chodievam sa potešiť z starožitného nábytku, ktorý tam predávajú na družstve. Pod starým kinom je reštaurácia, kde sa Vám síce nikto nedovolá, ale chytíte internetový signál a dá sa tam super chutne a relatívne lacno najesť. Okrem toho sme tam boli s kámošom na rybníkoch, kde sa odohrával festival nekoncepčnej hudby, lebo tam bolo všetko dokopy a bolo tam celkom fajn. Ten mix rôznych štýlov, rôznych kapiel sa mi páčil z dôvodu, že ak sa Vám nepáči jedna kapela, tak o chvíľu príde iná, ktorá Vás dostane. Mňa konkrétne dostala mladá kapela štyroch chalanov okolo osemnástky, ktorí hrali s takou radosťou, že sa to muselo preniesť na všetkých, ktorí vedia oceniť dobrú hudbu. Chikiliki Tua som s kámošom nestihol, lebo sme boli v tom čase v Poprade na otočku. Ale stretol som ich osobne, čo ma oveľa viac potešilo. Kde to sa ešte dočítate.
Spišská Nová Ves - tak toto mesto, pokiaľ som tam nešiel po prvýkrát tak som si myslel, že sa tam ani neoplatí ísť. Toto mesto často navštevujem lebo je to naše najbližšie mesto, kde bývajú častokrát dobré divadlá, je tam náš divadelný kamarát režisér Albín Medúz a naposledy keď sme sa stretli, tak ako zvyčajne vo Fleku (reštaurácia a krčma zároveň) tak sme sa aj s kamarátom smiali na jeho životných príbehoch z divadla a ľudí, ktorí sa tam ocitli a aké rôzne sitácie pri skúšaní hier vznikli. Okrem toho sa mi páči, že cez celé námestie je jednosmerka, sú tam logické výjazdy na akýkoľvek smer a skrátka je to tam super zorganizované po tejto stránke.
Spišská Teplica - túto dedinu si vždy mýlim s Liptovskou Tepličkou. Fakt neviem, v ktorej sme boli stanovať. Nie žeby som si to nepamätal, ale je to asi tak, ako nechápem Obec Štrba a Dedina Štrba. Skrátka my to tu máme také zamotané, že to ani neviem a nejdem nejako riešiť. V podstate sme boli za kámošmi, ktorí tam stanovali pri lese. Nebolo človeka, ktorý by tam nestúpil aspoň desaťkrát do kravského lajna. Normálne som to nechápal. Okrem toho som sa tam prilepil o strom, lebo som sa tak oprel, že som utrel miazgu, čo tam len tak mimovoľne tiekla. Potom som kámošovi s takýmto chrbtom urobil značku na sedačke v aute, a keďže zábava bola na bode mrazu, čo sa väčšinou stáva, keď sa pije už druhý deň, tak sme sa vybrali aspoň na niečo kultúrne do SNV, kde bol v miestnom mega disco podniku večer v pene. V rámci večera tam účinkovala aj taká, že "sociálna pracovníčka", ktorá sa tam umelecky vyzliekala. Ja väčšinou som gentleman, ale to bolo tak trapne a škaredé žieňa, že som fakt nemohol. Viem nikto nemôže za to ako vyzerá, ja tiež nie som James Dean, ale toto bolo moc. Ale možno vie dobre variť.
Stará Ľubovňa - doteraz mám v telefóne fotky z poľských korunovačných klenotov, ktoré možno ešte teraz sú tam, už viem čo sú to meandre rieky Poprad. Viem, že tam o dva roky budú stavať ďalšie obchodné a možno aj zábavné centrá. Viem, že tam človek nenájde elektro po 18-tej hodine, ale všetko čo Vám súrne treba kúpite v miestnom Kauflande. My sme s kámošom hľadali kábel z mobilu jack-jack a v mobilnom obchodíku ho nemali, tak som navrhol, že v kaufíku mávajú hocijaké somariny, možno aj to budú mať. A mali. Je to veľmi pekné mesto. Stojí za to sa tam ísť pozrieť.
Šuňava - nie som až taký fanúšik country a už som to v nejakom príbehu z leta spomínal, že sme boli s kámošom na contry víkende, lebo mal od rodičov lístky zadara. No nechoď. V podstate tam bolo celkom fajn a bolo zaujímavé, že som tam stretol ľudí, ktorých som storoky nevidel.
Tatranská Polianka - v tomto kúte Vysokých Tatier som sa náhodou ocitol, keď som rozmýšľal, že čo budeme dnes večer robiť. Rozumej vtedy večer. Mrkol som si na internete akcie na tento deň a veľmi ma upútalo, že sa bude premietať film Trabantom naprieč Afrikou. Neskutočne dobrý film. Keďže sme miesto, kde sa malo premietať našli hneď, a mali sme ešte asi hodinku čas, tak sme navštívili krčmu Žabka, kde sme boli pozitívne prekvapení, ako je tam lacno. Sú miesta, ktoré časom nestratia nič zo svojej povahy a tam sa človek fakt cítil akoby sme boli v 60-tych rokoch, kde fakt všetko vybavenie bolo pôvodné, akurát bar bol urobený ako v bábkovom divadle. Tu opona - tam opona. Skrátka zabavilo nás to hneď na prvý pohľad. Ak by som sa ženil a chcel by som fakt recesistický priestor, tak tam budem mať svadobnú hostinu. Treba vidieť. Doteraz nechápem, ako sa to mohlo tak dlho zachovať všetko pôvodné.
Terchová - raz som tam bol s kámošom z divadla na halušky o 22:40 v Jánošikovej kolibe a Anička už asi zatvárala, lebo som ju videl v kroji a s moderným portvišom v ruke, čo moc nezapadalo do celkovej atmosféry. Takže sme nemali halušky. Druhýkrát v živote som tam bol s priateľkou a kámošom na koncert Jarka Nohavicu, toť nedávno koncom augusta. Koncert bol super, akurát náladu mi tí dvaja stihli posrať a ešte sa aj tvárili, že ja som ten, čo je tu za debila. Tak sme sa cestou domov nebavili nikto s nikým a bolo. V Ružomberku som zastavil na pumpe, lebo cikpauza. Zastal som za autom s otvoreným kufrom a množstvom techniky ruksakov a gitár, kde pofajčievali členovia posádky toho auta. Keďže som zostal sám, lebo mi netrebalo, tak som sa dal s nimi do reči. Čuduj sa svete, môžeš mať pokazený deň, akokoľvek, ale keď stretneš chalanov z Chiki Liki Tua, tak ti to hneď zdvihne náladu. Fakt srandisti. Na to, aký som mal fakt pokazený deň, tak ma to neskutočne potešilo. Ďakujem chlapci urobili ste mi radosť.
