Ale iba v tom prípade, že ste ochotní podrobiť sa dychovej skúške, čo je asi taká hra na to, že dostanete náustok, ktorý si z hygienických dôvodov sami vyberiete z fóliového obalu, ktorý sa inak ako narýchlo so zubami otvoriť nedá. Potom dostanete inštrukcie ako fúkať, či ste fajčili predtým a taký krátky rozhovor. Potom nastáva sekunda es, kedy sa ide fúkať. Fúkate, fúkate a keď nič nenafúkate, tak ste v podstate ušetrili veľa starosti. Za odmenu Vám náustok zostane na pamiatku fúkania. Ešte Vám skontrolujú papiere od autíčka a niekedy aj obsah kufra. Keď je všetko okej, tak môžete pokračovať v ceste.
No tak toto bola taká populárno-náučný výklad pre deti predškolského veku. Hádam sa aj celkom vydaril. Toto leto som fúkal raz ja, raz kamarát. Zakaždým to bol zážitok ako nikdy predtým. Vždy nám to po akte fúkania prišlo strašne smiešne sympatické, ako nám trpezlivo vysvetľovali príslušníci pomáhania a ochrany spôsob a samotné vykonávanie tohto dôležitého aktu. Stojí za to, vypočuť si ich inštruktáž - ako pre debilov, ale to nie je to podstatné. Dôležité je to, čo dostanete na konci, ten pohľad na svietiace tri nuly stojí za to. Nafúkať je strašne drahá záležitosť a ešte k tomu aj všetky tie tortúry, ktoré vinník musí absolvovať, tak radšej nepijeme ani ja, ani kámoš keď sadáme za volant. A tak je to správne.
Možno sa Vám tento článok bude zdať, že je o úplne samozrejmej veci, ale skúste ísť na cesty a polovica šoférov sa Vám zdá, akoby sa chceli práve v túto chvíľu zabiť na aute. Niekedy ide o rýchlosť, niekedy o výkon, niekedy iba zbytočné ponáhľanie sa, a dosť často o alkohol v krvi, ktorý totálne mení hodnoty a osobnosť človeka. Prajem všetkým veľa šťatných kilometrov bez nehody.
