V podstate som chcel urobiť tri rôzne články o troch rôznych skupinách. Ale keďže času je málo a treba aj robiť a nielen písať, tak mi prišlo, že dáme to dokopy v jednom článku a hotovo, nemienim sa o tom s nikým dohadovať.Prvá kapela bola z Bardejova PDD, boli to zohratí chalani, avšak ozvučenie trošku haprovalo, skrátka speváka nebolo rozumieť, ale hudbu mali harmonicky zladenú, príjemnú rockovú. Keď som sa odobral na posledný autobus, tak som stretol babu, ktorá bola tiež na koncerte a pýtal som sa na jej dojmy. Aspoň priznala, že sa jej rock nepáči, ale nemá nič proti tomu. Druhá kapela je spojená s mojou sestrou a jej niekdajším účinkovaním, kým sa nevydala a neporodila krásnu Julinku. Odvtedy sa veľa vecí zmenilo. Po tomto odchode došlo aj k nečakanému odchodu (bohužiaľ navždy) skvelého bubeníka a kapela sa musela nejako s týmito situáciami vysporiadať. Bol som veľmi rád, že spevák Blue Cat z Popradu "Riško" zaspieval jednu skladbu od segry, ktorú som si asi ako jediný v klube zaspieval s ním. Kapela je zohratá, sú to profesionáli, ktorí vedia čo robia a robia to dobre. Najkrajšie sa mi zdali prechody rytmov z pomalých do rýchlych. Mal som to rád, aj v dychovke, kde som pôsobil 7 rokov. Tretia kapela údajne zo Žiliny Zóna Dilemy začala fantasticky, bolo na nich vidieť, že si to miestami viac užívajú ako tí čo tam sedeli. Ja som sa na nich výborne zabavil, lebo priniesli prídanú hodnotu pre úspešnosť každého koncertu - zopár vtipných poznámok pomedzi skladby. To by som odporúčal každej kapele, lebo niekedy si získate ľudí tak, že im vysvetlíte prečo a ako táto skladba vznikla, resp. čo sa pritom stalo. Určite sa nepasujem za nejakého mága v oblasti hudby, ale som citlivý pozorovaťeľ, a väčšinou vycítim čo a ako. Ale gratulujem všetkým kapelám, že sa nevzdávajú a bojujú ďalej za svoje miesto na slnku.
Tri pohľady na slovensku antipopscénu
Úvodom by som chcel vyjadriť svoj postoj k hudbe vôbec. V mojom prípade ide o muzikoterapiu, ktorú prevádzam sám na sebe, keď mi je smutno. Niekedy si vypeckujem tie svoje hitovky, niekedy sa neviem dohľadať hitov, ktoré som zabudol a niekedy si popočúvam niečo, čo som desaťročie nepočul, lebo to mám na kazetách a práve som sa dostal k "magiču" (toto slovo nemá nič spoločné s mágiou ani mágiom), je to iba zdrobnenina magnetofónu, ako sme ho v dobe jeho najsilnejšej éry volali. Hudba nás dokáže ukľudniť viac ako tabletky na upokojenie, hudba nás dokáže nadchnúť, hudba si nás dokáže získať, hudba dokáže povzbudiť. Ale nie som iba pasívnym prijímateľom hudby - rád si aj zaspievam. Keď už trpím samomluvou, tak mi to problém nerobí, hlavne keď nie som v meste, v ktorom by ma mohol niekto identifikovať, že sa akože poznáme a čo to tu vystrájam.
