V mojom živote sú tak, ako v ostatných okamihy šťastia a okamihy smútku. Niekedy šokujúco nepríjemné, ale patrí to do môjho života a musím sa s nimi naučiť žiť. Lebo nie som jediný, ktorý vyrastal ako polosirota, nie som jediný, kto trpí diagnózou F.31 a môžem tu vymenovať ešte milion okamihov, ktoré boli nepríjemné v mojom živote.
Ale vďaka jednej mojej kamarátke som objavil pozitívnu literatúru, a začínam veci brať tak ako prídu a snažiť sa hľadať práve v tých smutných okamihoch niečo pozitívne. A v tom zmysel smutných a ťažkých chvíľ v živote. Človek nie je vždy spokojný so svojím životom, ale nedá sa vždy mať len dobre. Niekedy sa musíme mať aj trošku zle aby sme si mohli lepšie vážiť keď nám bude dobre. A hlavne si to uvedomovať.
Vo svojom živote som sa naučil dve veci: "Nič nie je nemožné" a "Problémy nás posúvajú ďalej, keď ich začneme riešiť" a snažím sa podľa týchto myšlienok viesť svoje kroky smerom dopredu.
Pekný víkend prajem - dúfam, že príde jar.
