Môj sen nie je o cestovaní, lebo viem, že ak niekam budem chcieť ísť, tak sa tam jedného dňa vyberiem. Západné štáty ma až tak nefascinujú ako tie východoeurópske (Ukrajina, Rusko, Litva, Lotyšsko, Estónsko atď.)
Ale vráťme sa k môjmu snu. Trošku som Vás ako vždy zamotal, ako v dobrej detektívke, že ste si začali myslieť, že môj najväčší sen je práve cestovanie. Mám ho rád, ale nie je to pre mňa také dôležité ako môj hlavný sen. Ten je o čomsi väčšom. Ak tento článok prečítate dokonca skúste si ho aj vy predstaviť a uvidíte, či sa Vám tiež tak páči ako mne.
Najprv si predstavte najhorší zápach aký ste v živote pocítili a predstavte si, že na takej skládke odpadu je to ešte dvakrát silnejšie. Je tam všetko čo sme kedy používali, čo sa zlomilo, pokazilo, zničilo a skončilo to v kontajneri. Prišli smetiari vysypali kontajner a odviezli všetko na skládku. Niekedy aj celkom použiteľné veci. Je tam jedlo, papier, plast, drevo, kovy, bioodpad, skrátka všetko možné. Priznám sa raz som vyhodil úplne nový gramofón, lebo som ho dostal sprostredkovane na narodky a ešte aj tri mesiace po funuse. Neviem akým zázrakom sa ocitol na pôjde nášho domu, ale už to neriešim. Raz som na takej skládke bol a to bol fakt zážitok Máte tam celé zábavno-obchodné centrum aj s detským kútikom. Len si vybrať.
Ak vojdete do kvetinárstva, tak Vás príjemne ako prvé osloví vôňa čerstvých kvetov, ak vojdete do kníhkupectva, tak Vás ovanie vôňa atramentu a papiera, ak vojdete do dobrej reštaurácie, tak vonia celou kuchyňou, ale ak vojdete do hračkárstva, tak tam sa všetky vône stratili. Človek sa trošku porozhliada a vidí plastové autíčko, plastové bábiky, plastové hrkálky, plastové kočíky pre dievčatká, kuchynky a veľa ďalších vecí, ktoré nevoňajú, lebo sú to neživé materiály. Mojím snom je, že až raz pôjdem do hračkárstva, tak to bude voňať bavlnou, ľanom, drevom, kartónom. Nie je to krásny sen?
