Štvrť v Pitsburgu, kde sa narodil bola najchudobnejšia časť, kde žila veľká komunita emigrantov zo Slovenska a iných stredoeurópskych krajín. Doteraz američania nechápu, ako sa človek z takejto najchudobnejšej kasty ľudí (lebo doteraz existuje v amerike tento systém delenia ľudí), mohol stať milionár. Andy bol veľmi vnímavý a nebál sa života. Mal dobré vzdelanie vďaka tomu, že mu otec odkázal ušetrené peniaze na to aby vyštudoval a to mu umožnilo etablovať sa do lepšej spoločnosti. Samozrejme, že to nešlo naraz. Najprv robil reklamnú grafiku a postupne sa dostal k bohatým američanom, ktorým zo začiatku darovával svoje sieťotlače. Bežného človeka by to ani nenapadlo, že by mal svoje dielo podarovať boháčovi, lebo naša slovenská nátura hovorí: "prečo by som to mal darovať, keď má dosť peňazí na to, aby si to kúpil". Lenže títo ľudia nemali potrebu kupovať si Andyho diela, lebo nepoznali ich hodnotu. A prečo vlastne som tu písal o Andym Warholovi, lebo v modernom poňatí nového marketingu 3.0 ide hlavne o pocity, hodnotu, vernosť značke a práve teraz je jeho dielo a odkaz aktuálnejší ako kedykoľvek predtým.
Kto bol Andy?
Nie som nejaký špecialista na osudy slávnych, ale keď sa na Slovensku povie Andy (čítame skoro-všetci Endy), každý vie o kom je reč. Keď som čítal jeho životopis, a trojdielny francúzsky dokument o ňom a ľuďoch z Factory, tak som si veľmi živo predstavoval jeho detstvo, strednú školu, stratu otca a jeho profesionálne začiatky. Možno si poviete, namaľoval konzervu s polievkou a stal sa slávnym. Mne o to momentálne nejde. Jeho cesta ku sláve nebola ani tak jednoduchá ani tak úžasná, z toho všetkého čo som si o ňom zistil som prišiel na to, že bol veľmi citlivý človek. Poviete si normálka a čo? V podstate nič.