Život je tá najkrajšia záhada, ktorú máme všetci možnosť rozlúštiť. Každý po svojom. Každý sám za seba. Niektoré správanie ľudí nepochopím, ale akceptujem to, že je to ich prirodzené správanie sa. Veľmi veľa ľudí mi hovorí, že "byť dobrým nie je dobré". Ale keď ja nedokážem rozlíšiť ten deliaci bod, kedy ste akože v norme dnešnej spoločnosti. Snažím sa byť k ľuďom ohľaduplný, pomáhať im, niekedy aj povedať im pravdu, ktorú títo ľudia potrebujú počuť a vedieť o nej.
Som bipolár s výraznou pozitívnou náladou. Nepotrebujem sa ľutovať, aj keď niekedy nie je zlé trošku, ale zase nie tak moc, lebo potom to skĺzne do tej negatívnej nálady. Keď pracujem na niečom tak sa snažím robiť veci najlepšie ako viem, a naučil som sa, že keď na niečo nemám, tak do toho nejdem, aj keď niekedy človek rozmýšľa rôzne. Niekedy ľudia kopírujú správanie bezdomovcov. Iba vyčkávajú na Vašu aktivitu, bez toho, aby sami vyvinuli aktivitu.
Naučili sme sa, že všetko je skorumpované, zákony neplatia pre nikoho, a všetko je zlé. Ekonomika nefunguje, ľudia sú nedocenení, nikde nie je práca, agentúry iba zdierajú ľudí. A nakoniec všetci sa tvárime čiastočne oblačno, čiastočne slnečno. Z mojej generácie poznám už len zopár ľudí, ktorí zostali (alebo sa oženili, alebo majú dobrý flek alebo kombinácia). Funguje tu iba stredná a staršia generácia a mládež do ukončenia vysokej školy, ak ju náhodou nestihnú vyštudovať v zahraničí.
Toto je môj pohľad, ako vidím, ako počúvam, a ako cítim z ľudí nespokojnosť.
