Ak by som ju tu uverejnil, nebolo by to fér voči tým, ktorí v sobotu pôjdu na lyžovačku, s deťmi von na sánkovačku, prípadne celý deň sa budú starostlivo pripravovať na nejaký ten ples, alebo bál. Medzi ľuďmi, z môjho okolia panuje priam panická predstava - "ísť sa vyjadriť k otázkam referenda". Oni sa totižto boja, že čo keby náhodou prispeli k tomu, aby bolo referendum úspešné, tak sú ako tí "vojaci v zákopoch", počkáme si ako sa to vyvinie a podľa toho buď zostaneme vo svojom zákope, alebo s rukami nad hlavou prejdeme na stranu protivníka a vytvoríme akýsi "hodnotový odboj".
Ja určite využijem svoje občianske právo a pôjdem sa vyjadriť. Nemám v úmysle nikoho nútiť ísť k referendovým urnám, ani prísť a povedať svoje "milionkrát" otrepané liberálne nie na sociálnej sieti. Všetci sme slobodní už 26.-ty rok a všetci máme tak ako aj roky predtým právo povedať svoje áno, nie, alebo nezúčastním sa.
Vyjadrení vo všetkých médiach, ktoré nás obklopujú a dennodenne "formujú" k určitým názorovým hodnotám nás posúvajú buď viacej doprava, alebo doľava, stred neexistuje. A vďaka tomu sa môžeme donekonečna "vykecávať" ráno, na obed aj večer. Ba dokonca aj v noci. Ak by ste náhodou zajtra mali rande a neviete o čom by ste sa mohli s "krásnou neznámou" alebo "krásnym neznámym" baviť je jeho postoj k referendu.
Verím, že nech to akokoľvek dopadne, rodina bude stále ocko, mamka a detičky, bez ohľadu či to bude zakotvené v Ustave, Zákone o rodine, Dohovore o právach dieťaťa. Dôležité je, keď si to tí dvaja, čo to spískali uvedomia po zvyšok svojho života, ako hovorí môj obľúbený herec p. Štepka "Čo sme si narobili to máme". Nikto sa tu na nič nemôže vyhovárať.
