Opýtal som sa dezorientovane na ruže, kde mi ochotná pani predavačka urobila krásnu kytičku na mamkin hrob zo siedmich krásnych krémovo bielych ruží. Stále keď tam chodím, nikdy si nekupujem kytice, ktoré sú už urobené. Mňa fascinuje to viazanie a čakanie na prekvapenie vo forme kytice, ktorú by som neváhal podarovať ani anglickej kráľovnej. Trošku tety povyzvedali, že komu bude kytička určená a potešilo ich to, keď som im povedal, že pre mamu. Akonáhle sa opýtali či je to už dávno, čo zomrela nedokázal som nič viac povedať iba toľko: "Bol som ešte maličký". Zovrelo mi hrdlo a do očí sa mi natískali slzy.
Kytica bola ako vždy super, čo ma veľmi potešilo. Pochválil som tety aranžérky a vybral som sa na mamkin hrob. Trošku som tam poometal listie a verím, že tie krásne ruže mamke urobia v nebi radosť.
