Vždy keď je človek najviac vytešený z obľúbenej hudby, tak ho niečo na ceste prekvapí. A tu je to, čo si rád vypočujem, či už z rádia alebo hudobného serveru aj s pohupkávaním a pospevovaním, lebo všetky moje obľúbené pesničky poznám od slova do slova. Skrátka milujem hudbu.
V podstate posolstvo tejto pesničky si ja osobne vykladám ako určité životné motto, aby sme nikdy neprestávali v živote napredovať. Určite nejde o doslovný preklad, je to iba myšlienka, ktorú mi táto skladba vždy navodí, keď ju počujem.
Je zaujímavé, že niektoré hity sa stratia behom mesiaca, táto skladba je z roku 1966, a v podstate nie som jediný, kto si ju rád popočúva. Podľa mňa táto pesnička bude v kurze aj v roku 2066, kedy už tu možno ani ja nebudem. V tom roku by som mal 84 rokov. Ak si ju vtedy ešte pustím neviem síce z čoho, lebo ani sa neodvážim predstaviť si ako budeme počúvať rádio, púšťať si obľúbenú hudbu, čo budeme jesť, ako budeme bývať, a či si na to všetko vlastne zvyknem. Ak samozrejme tohto roku už náhodou nebudeme svedkami konca sveta. Tiež vyšiel tak debilne tri dni pred vianocami.
