Ukrajina je super, keď tam máte rodinu alebo priateľov. Keď som tam bol prvykrát za bráškom, tak mi prišla neskutočne priateľská, otvorená a sympatická. Potom som ju navštívil druhýkrát a keďže to bolo iba v Užhorode a na jeden deň, tak mi to neprišlo nejako cudzokrajne, okrem toho, že sme absolvovali prehliadku na hraniciach schengenu. To boli moje prvé dotyky s Ukrajinou.
Okrem toho som bol veľmi rád, že som sa rozhodol s kamarátmi v požičanom aute ísť na Ukrajinu po tretíkrát. To už sme išli bez domáceho doprovodu a to bola chyba. Prvý deň sme absolvovali celkom dobre, plní energie, očakávaní nových zážitkov a dostatok eur, ktoré paradoxne na Slovensku v žiadnej banke nezmeníte na ukrajinské hrivny, dokonca ani v národnej, čo je pre náš štát ako susediaci s Ukrajinou obrovské faux paux. To ma zarazilo ešte skôr ako sme vôbec boli na Ukrajine. Normálne som bol naštvaný, že nechápem.
Ráno sme vyrazili bolo asi tak cca 10 hodín. O dvanástej sme boli vo Svidníku, tam sme si dali obed v typickej prednovembrovej reštaurácii, čo bolo super v tejto dobe. Svidník je sám o sebe unikátny na Slovensku. Treba ho zaradiť do knihy návštev zahraničných turistov. Cestou sme sa zastavili vo Vranove, kde sme nakúpili nejaké tie podarúnky pre našich kamarátov z Ukrajiny. Potom sme vyrazili na Ukrajinu. Klasika na hranici na čo idete na Ukrajinu, kde idete, ako dlho sa zdržíte, kedy plánujete návrat a ďalšie formálne otázky hraničiarov. Prvý deň bol fajn. V Užhorode sme čakali na domáceho kámoša v pizzérii, kde som bol milo prekvapený, že je tam tak veľa mladých ľudí. Nepamätám si už jeho meno, iba to, že bol popartista a podobal sa na Warhola, a bol neuveriteľne fantastický. Prespali sme nejako na partizána dvaja v aute a dvaja v byte výtvarníka.
Druhý deň sme sa vydali na cestu do Ľvova, všetko super, cesty vďaka EURO futbalovému ošiaľu porobené až do Kyjeva, čo bolo skvelé. V polovici nás stopli mafiáni prestrojení za policajtov, ktorí nám na dvojprúdovke naparili pokutu za predbiehanie dole kopcom na plnej čiare. To si môžu vymyslieť iba na ukrajine, kde je cesta bezpečná a oni tam dajú plnú čiaru, čo ma fakt zarazilo. Pokuta 100 € (pôvodne bola 200 €, ale vyčkávacia taktika vyšla), čo ma dvakrát nepotešilo. Samozrejme som dostal zdrba od kamoša zo Svidníka, že aký som to vodič, že také niečo si nevšimnem.
Neskoro poobede sme sa dostali do Ľvova, kde sme mali už dojednané rande s ďalším našim kamarátom Robertom, taktiež výtvarník. Vďaka nemu sme videli v Ľvove všetko, čo sa tam vidieť oplatilo. Síce veľa si toho nepamätáme, lebo sme noc strávili zase v aute, lebo kámošovi policajti dali fúkať, keď preparkovával opitý auto. No čo už. Prevolal som na druhý deň s konzulátom 200 €, čo ma pri faktúre dvakrát nepotešilo. Okrem toho som bol celý deň zúfalý, že čo to je za systém, ktorý Vám naparí najprv 80 €, o hodinu je to 160 € a ráno Vám niekto napíše na lavicu, že 500 € a dostaneme kamarátov pas a môžeme odísť bez žiadneho záznamu. Dopadlo to tak, že sme boli na súde, kde sa to malo hneď riešiť. Sľúbili sme, že sa vrátime v pondelok, keďže bol piatok večer a sudkyňa nemala možnosť rozhodnúť, nakoľko chýbali tam policajti, ktorí nás chceli pokutovať.
Môj názor na to, čo sa deje teraz na Ukrajine? Určite Rusom neodpustím zabranie Krymu. Určite im taktiež neodpustím, že zomrelo zbytočne toľko ľudí, že sa tvária, že s tým nič nemajú a že svet sa na to iba prizerá a televízie a média sú šťastné, že majú o čom točiť. Ukrajina patrí ukrajincom. Nie je to dokonalá krajina, ale žijú tam dobrí ľudia, ktorí Vám dajú prvé posledné. Držím palce všetkým ľuďom na Ukrajine, nech sa to tam upokojí, aby znovu zavládol mier a poriadok. Momentálne mi je z toho veľmi smutno. Lebo keď sa doteraz ľudia báli ísť do vnútrozemia Ukrajiny, tak teraz už mám strach aj ja.
Sláva Ukrajine
