V časoch mojej mladosti neboli bary, ktoré sú celé okoženkované. Boli iba krčmičky, kde sa pilo, to čo práve bolo a sedelo sa fakt na hocičom, niekedy aj na tráve a nikto nevyžadoval zvláštnu opateru. Neriešili sme kto, kde a za koľko robí, boli sme vždy spolu. Za barom stávali väčšinou silné osobnosti, ktoré dokázali tak otcovsko-materinsky vyhrešiť nejedného nezbedníka. V kultovej vinárni Slávia sme milovali tetu Magdu, ktorú som tiež už dosť dlhý čas nevidel. Človek fakt nechodil na pivo, chodili sme tam kvôli nej. A kvôli tomu, že sme sa tam všetci stretli bez toho, aby sme si objednávali dopredu stoly, tisíckrát si dopredu potvrdzovali naše stretnutia a najkrajšie na tom bolo, že nás tam bolo plno.
Dnes som bol s kámošom, ktorý je v maturitnom ročníku v jednom podniku, ktorý mi to všetko akoby pripomenul. Bolo tam veľmi veľa mladých ľudí, ktorí sa zabávali, čašníci nestíhali čapovať a so šéfom sme usúdili, že akoby sa na jeden deň vrátili staré časy. Trošku žartovne sme si povedali, že bodaj by takých začiatkov školského roka bolo aspoň 52 krát do roka. Je pravda, že populačná krivka ide dole. Je pravda, že internetizácia spoločnosti zabíja kiná, hudbu, a nahrádza potrebu stretávať sa. Niekedy sme nadávali na to, že telka nám ukracuje z nášho krásneho života. Toto všetci vieme. Kultúra je na tom tak, že sa musí predávať cez rezervovacie systémy a to už aj mikrokultúrne inštitúcie a to sa mi zdá trošku zvláštne, keď si spomeniem, že niekedy som musel sa biť o vstupenku, ktorá prepadla, kvôli tomu, že dotyčný nedošiel. V podstate všetko sa zmenilo. A bohužiaľ k horšiemu.
Okrem iného som stretol známeho, ktorý organizoval kultúrne leto u nás a nakoľko posledné dva-tri roky sa nekonalo, lebo bola kríza, tak bol dosť nešťastný s návštevou bezplatných akcií, ktoré spolu s realizačným štábom pripravili. Chcel som ho trošku povzbudiť a aj mu vysvetliť, že nie je to trendom iba v našom meste, po mojich letných cestách na Slovensku som si to všimol aj inde.
Na záver už len toľko: Vždy mi príde ľúto, keď nevidím ľudí tam, kde som ich predtým bežne vídaval. Cítim z toho neskutočnú prázdnotu. A je to jedno, či ide o celozávodnú dovolenku v práci, poloprázdne bary, alebo môj telefónny zoznam.
