Strach má detské oči

To, že sviatok duchov a strašidiel bude až o desať dní, tomu rozumiem. To, že je to primitívna téma, tak tomu tiež rozumiem. To, že tento sviatok prišiel k nám z Ameriky, ktorú kultúrne nemusím (okrem skvelých muzikálov A.L.W. a umelecký exodus z východnej európy, ktorý ju trochu poľudštil) a doteraz nie som stotožnený a možno ani nikdy nebudem s týmto sviatkom, ktorý som prirodzene nezažíval od svojho narodenia a nikdy som ho neoslavoval, veď to nie je náš sviatok. Až jedného dňa som dostal ponuku od kamaráta, že či by som nevytvoril pre deti Helloween v Poprade v jednom byte v centre mesta, tak to som si povedal, že ak nebudem mať nič iné dôležitejšie (rozumej zarábanie peňazí), tak sa do toho s radosťou pustím.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Na začiatku mi neveril skoro nikto okrem segry, ktorá vie vždy v správnej chvíli podporiť. Zovšadiaľ som iba počúval, "To je zbytočné, škoda času, nechápem čo ťa na tom baví, nevýjde to a podobné drísty". Táto nedôvera ma v podstate najviac motivovala, aby som všetkým dokázal, že sa dajú uskutočnovať veci, ktoré majú krásnu myšlienku a o to krajšie je keď ich človek myslí úprimne a zo srdca. Určite nejde o nejaký výnosný biznis. Ide iba o to, aby ten malý človiečik videl ozajstné strašidlo, aby sa zľakol presne v tom okamihu, kedy má. Aby mu stúpol adrenalín, aby si niečo pekné stamaď odniesol, aby v konečnom dôsledku počúval rodičov, lebo mal možnosť vidieť ozajstné strašidlo a to je dosť silný argument.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tak som jedného dňa začal pracovať na Helloweene a bolo to!!! Na začiatku som vlastne ani nevedel, ako čo a čo ako a kde bude, tak som sa nechával inšpirovať priestorom, ktorý som postupne premieňal na niečo, čo poznáme z hororov (takých slabších pre istotu a pre deti) a v podstate som dennodenne vymýšľal, vytváral a zároveň aj ničil veci, ktoré sa mi páčili, resp. s ktorými som nebol spokojný. Keď som doaranžoval bludisko po náročnej práci na jaskyni a mikroexteriéru v interiéri (tzv. sediaca čarodejnica) tak mi kamarát vraví: "No už len dve chodby, predsieň a je to v pohode." Skoro ma trafilo, bol som tak vyšťavený, že som už nevládal ani rozmýšľať. Dokonca som už ani nemal materiál na prestavbu, takže som musel zapojiť záložný zdroj fantázie. Jeden deň som bol z toho nešťastný a o ďalšie dva som prišiel na to, ako bude vyzerať zvyšok. Neskutočne ma to znovu nakoplo a tu je výsledok:

Marek Duda

Marek Duda

Bloger 
  • Počet článkov:  64
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Moje životné heslo je: "Je mi jedno, či človek má 10 alebo 100 rokov, ak ma dokáže niečo naučiť som rád, že som ho spoznal." Človek po tridsiatke začne vnímať prostredie, v ktorom žije trochu ináč ako dovtedy. Preto sa zaujímam o komunálnu politiku a v tohtoročných komunálnych voľbách kandidujem na poslanca do Mestského zastupiteľstva v Poprade. Zoznam autorových rubrík:  UmenieSekretárŠpajzkaDivadelné pocityPráci česťSúkromnéNezaradenéEkohračkyGaléria (ne)slávnych umelcov

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu