Včerajší nový prírastok vzbudil medzi pacientmi aj personálom celkom slušný záujem. Veľký a potenciálne agresívny chlap si vyžiadal značné opatrenia - žiadna sestra sa k nemu nepriblíži bez mužského sprievodu a niekto väčšinu času nenápadne hliadkuje, či sa v jeho okolí nestrhne nejaký rozruch. Zatiaľ sa nič nestalo, ale jedna pacientka je z neho úplne na nervy a kedykoľvek sa objaví v jej blízkosti, obviňuje ho, že sa jej vyhráža zabitím.
Neviem, ako to s ním chcú riešiť, lebo po tom, ako som si prečítal jeho históriu, som z neho nervózny aj ja. A to mám oficiálne zákaz sa ním zaoberať, keďže som iba študent, aj to všeobecného ošetrovateľstva. Privítal som zákaz približovania k nemu s úľavou - ešte stále sa totiž neosprchoval... Čo je ďalší dôvod tešiť sa, že dnes nás šéf zmeny poslal domov o hodinu skôr.
Ostávajú už len dva dni. Čo mi pripomína, že sa musím venovať projektu do školy a vyplňovaniu nechutného lajstra, ktoré vyžaduje komora sestier. Mám sa na ňom vyjadriť, ako postupujem k nadobúdaniu rozličných absurdných kompetencií. Väčšinou sa na to len sprosto pozerám a vôbec nechápem, čo odo mňa chcú. A rozmýšľam, či pri tom obrovskom počte absolventov každoročne v celom štáte tie kraviny niekto vôbec číta... Mám silné podozrenie, že nie.
