O tom, čo je to busking, som písal už dávnejšie. Aby ste nemuseli klikať, budem citovať sám seba, v nádeji, že tým Kódex blogera neporuším.
Busking je jednoslovné pomenovanie toho, čo by sme u násnazvali pouličné umenie. Hoci si pod týmto pojmom obvykle predstavímeniekoho, kto brnká na gitare a prinajhoršom do toho spieva, ako ukazujepríklad oných artistov, možnosti sú omnoho širšie a ľudskávynachádzavosť nepozná hraníc. Obzvlášť v Sydney, ako v meste hojnenavštevovanom turistami.
Takže okrem gitaristov, zktorých jeden ozvláštňuje svoje predstavenie tým, že na jednej gitarehrá a druhú balansuje na čele, tu máme ďalších hudobníkov - samozrejme,domorodcov a ich dúchanie do didgeridoo (najnovšie do techno podmazu,dosť dobre to znie!), saxofonistku, ktorá si takto privyrába naštúdium, či Peruáncov s Panovou flautou. Dnes jedna prinajlepšomstredoškoláčka desila ľudí opernými áriami, ktoré jej bohužiaľ veľminešli.
((didgeridoo))
Nielen hudbou je človek živý - neďaleko Opery majú svojestanovištia živé sochy a tu i tam môžete zazrieť aj maliarov, ktorí, ajkeď nesmú portrétovať okoloidúcich (kreslenie na objednávku je totiž užiný druh činnosti, nie busking), predvádzajú, ako kreslia, a dúfajú, žeokoloidúci im niečo hodia do klobúka.
Aby ste mohli taktopredstúpiť pred ľudí, potrebujete značnú dávku guráže a sebadôvery. Nieje tu bariéra javiska a hľadiska, vaši diváci nebudú pokojne sedieť avnímať vašu hudbu alebo iný druh umenia, ktorým ich chcete oblažovať.Veľmi pobavene som sledoval jedného začínajúceho mladého gitaristu,ktorý bol taký strémovaný, že v žiadnej pesničke sa nedostal ďalej akopo druhý verš - buď sa mu na hmatníku gitary zamotali prsty, alebo muvypadol text. Nakoniec z miesta potupne ušiel, morálne porazenýkonkurenčným latino gitaristom, ktorý okrem ponuky predaja vlastného CDmal aj zosilovač a súperiť s ním v rovnakej disciplíne bola zholanemožné.
Koniec citátu.
Nádejní speváci brnkajúci na gitare a okoloidúcim na nervy nie sú ničím výnimočným a pravdu povediac, ani ničím príliš zaujímavým. To táto dievčina je už iné kafe. Za aktívnej pomoci publika (aktuálnou obeťou boli Poliak a Angličan) predvádzala rôzne krkolomné kúsky, aby sa v závere napchala do krabice o objeme 40x40x40 centimetrov. To všetko za spŕšok živého a vtipného komentára k publiku aj k okoloidúcim ("Hej, pane, vás som tu včera videla. Len ste boli s inou ženou. Pardon, madam, to bol žart. Bol s mužom."). Nakoniec sa do toho akvária vtrepala celá ("Sakra, v katalógu to vyzeralo väčšie. V Japonsku to predávajú ako dvojizbový byt.") a zaslúžene od publika okrem potlesku a ujúkania dostala aj celkom slušný obnos.
((artistka))
Okrem rôznych mladistvých gitaristov a speváčok sa po Sydney potulujú aj ľudia, ktorí sa buskingom seriózne živia. Klauni tvarujúci balóny, veštkyne, kúzelníci a predovšetkým hudobníci. Opäť sme pri nich. Celé skupiny domorodcov dúchajúcich do didgeridoo. Gitaristi na výrazne vyššom leveli ako mládenci s repertoárom Bryana Adamsa. Čínsky huslista vystupujúci na ulici vo fraku a hrajúci klasiku. Majú svoj rozvrh, kto, na akom mieste a v akom čase vystupuje - to aby sa predišlo hádkam a bitkám o lukratívne miesta.
Profesionálnych buskerov ľahko, pretože okrem schopnosti a cviku zväčša ponúkajú na predaj aj svoje CD, vydané svojpomocne. To je aj prípad posledného videa. Chlapík na ňom je však čímsi zvláštny. Volá sa Shibaten a z Japonska sa prebuskoval cez Austráliu až do Kanady. Na každom mieste sa zdrží tak dlho, aby si hraním na ulici zarobil na ďalšiu cestu. Okrem didgeridoo hrá aj na gitare a sprevádza sa na rôznych bicích nástrojoch. Od neho som si to CD dokonca kúpil, chalan je šikovný.
((shibaten))
V Sydney zotrvá ešte týždeň a presúva sa do Kanady. Takže ak ho tam niekde uvidíte, už budete vedieť, o koho ide. Nie všetci jeho kolegovia sú takíto známi. No všetci, bez rozdielu na druh a úroveň predvádzaného umenia, si zaslúžia náš obdiv. A čím sú lepší, tým viac mincí či bankoviek do klobúka.
