Koža čistá .... akcia srdca pravidelná....dolné končatiny bez edémov...
Mám chuť napísať. Pri vizite ma nenechá počúvať a kradne mi fonendoskop. Ťahá mi ho z uší až mi ich skoro odtrhne. Keď ma úspešne odzbrojí, tak sa s výrazom profesionála sám auskultuje - počúva svoje srdiečko ako tancuje a smeje sa na plné ústa. Skúste mu ho potom zobrať! :)
Z myšlienok ma vytrhne treskot na okno.
"Ujo poď sem" kričí malá princezná na mňa a ukazuje svojím malým prštekom. "Poď sem!" direktívne a jasne. "Poď sem", vykašli sa na papierovanie a na problémy svojho života.
Poď sem, daj mi papuče aj malému Olimu a naháňaj nás po chodbe. Rob nám balóny z rukavíc, ktoré vyzerajú ako cecky kravičky. Ty vieš z nich urobiť Caspera, ale aj moravskú venušu a potom ich vypustíš a oni letia a prdia vzduchom.
Zapni si hudbu na svojom mobile a trsni si s nami na ošetrovni, akokeby si mal tancovať poslednýkrát. Ty vieš, že pre nás to môže posledný tanec. Ty vieš, že my máme stovky dôvodov sa neusmievať a napriek tomu sa smejeme.
Zavolaj toho tvojho smiešneho kolegu, ktorý si vie dať rukavicu na hlavu a vyzerá potom ako kohút. Proste prídi a kašli aspoň na chvíľu a na všetko.
Nasleduje dlhá služba. Vyše 24 hodín.
Babička predčasne narodeného dieťaťa, ktoré má veľmi chorú maminu sa skláňa nad inkubátorom. Maličkej, ktorá sama nedýcha, šepoce mocným hlasom: "Drž sa. Život nie je až taký zlý, ako sa ti teraz zdá. Všetko bude dobré. Uvidíš. Obe budete zdravé..." Potom sa jej jemne zachveje hlas...
Existuje tisíc dôvodov, prečo sa poddať, ale existujú aj tisícky dôvodov, prečo život milovať. Už len si vybrať...
