Marek Gajdoš
Habibi
Letná chvíľa bola v nedohľadne...
Lekár na novorodeneckom oddelení. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, S úsmevom, Čo Vy na to?, Fotečky, Rozprávky-nerozprávky, Tatry, Praha, Poézia?, Súkromné, Z práce
Dýchanie z duše do duše Vdych kúska seba a prebudenie nového životaPerami poslať to tajomstvo ďalej Masáž srdca...Jemne ako majster hodinkársky Nastaviť tlkot srdca podľa toho druhéhoTíško načúvať... Každý úder srdca sa stáva úderom srdca celého vesmíru... Prestáva existovat JA a začína svet existovat od počiatku... Láska - Nekonečná...Všetko sa zastaví a pritom sa neuveriteľne rýchlo začne točiť... Láska, tak jednoduché slovo.... A stojí na ňom vesmír...
Zavolám ti malého anjela, aby si sa nebálo v tme.Môžeš zavrieť oči, ja budem za teba bdieť.Víly ti budú žiariť na ceste, naozaj sa nemusíš báťUtriem ti slzu z oka, aby videli, že si bojovníkNepustím ťa, budem tu vedľa teba. Nemusíš sa báť.Sotva si sa dotklo sveta. Nemusíš sa báť.Si tak čisté, ako nik na svete. Nemusíš sa báť.Už sa nemusíš báť...Ja ťa krstím v mene... spomeň si na mňa v raji...
Prebudím sa a snažím sa spomenúť si, kde som a čo sa deje. Fixujem hlas v telefóne. Pôrodná sála číslo 1. Zbehnem skrútené schody. Oči sa mi podarilo rozlepiť, snáď aj ten mozog sa rozbehne.
Život dokáže byť taký maličký a koľko nám zaberie času ho pochopiť...
Staručká Praha sa dnes odela do bieleho, sviatočného, trojkráľovského šatu...
Su u nas v pivnici... Sedia ticho na stenach a stropoch... Cakaju kedy zase raz pride novy boj zimy s jarou a uz teraz vedia akotento bo dopadne Sedia si a snivaju.. Snivaju o lukach plnych kvetov plnych nektaru a plnych voni Vedia ze veci sa mozu zmenit... Vedia ze staci sa zatvorit do kukly na obdobie ticha a nerusene vyrastie zo zdanliveho ineho tvora... Z tvora, ktory sa ku krase ani nepodoba.. Vide z neho krasa ktora sa nemusi byt roztiahnut svoje kridla pred slnkom a bez hanby a ostychu ukazat celemu svetu... Vedia aka jemna a krehka je takato krasa... Vedia ze niektore veci sa daju len obdivovat s velmi jemnymi dotykmi a kazde hrubsie zaobchadzanie ich moze uplne znicit...
Dieťa sa zohlo k tomu zvieratku, ktoré ocino nazval slimákom. Na strede chodníka, si toho tvora nik nevšímal. Plazil sa pomaly okolo chlapca. Ten z neho nemohol spustiť oči.
Priatelia. Sú to tí, ktorí nás ťahajú. Tí, ktorí nás donútia vyliezť na kopec a vidieť svet aj z iného pohľadu. Nie, preto aby sme si ho osvojili taký aký ho majú oni, akým ho vidiaoni, ale aby sme mali možnosť porovnať.