Matka:
Po pôrode stojí pri mne doktor, rozpráva mi, že sa snažia zovšetkých síl, ale prvé dni sú vysoko rizikové. Ani neviem, či mu niečo rozumiem. Prichádza prvá noc...bez teba. Ty si tam sám a ja neviem či sa zajtrajška dožiješ. Neviem, či ťa niekedy živého uvidím. Mal si byť ešte vo mne, mala som ťa živiť, chrániť a nosiť všade so sebou. Teraz si za plastovou stenou. Milujem ťa, neviem, či to vieš.
Prvýkrát ťa vidím. Si skutočný, nie si len výmysel mojej hlavy. Si taký...malý... Môžem sa ťa dotknúť? Neviem ani, či vieš, že som tu. Tvoja malinká ruka sa zrazu vystrie smerom ku mne. Bežím si umyť ruky, aby som sa ťa mohla dotknúť. Chytáš ma za prst a zovrieš ho svojou malou dlaňou tak silno. Viem chceš mi ukázať, že si silný. Hrča mi navrie v krku. Nesmieš ma vidieť plakať, a slzy tečú v mojom vnútri...
Všetky tie kábliky, hadičky a trubičky na tebe visia. Z nosa, úst, rúk, ihrudníka. Počujem ventilátor, ako ti dodáva dych, monitor bliká podľatvojho srdiečka.Každý tvoj nádych je pre mňa darom z neba. Za každý mililiter mlieka, ktoré stráviš, som šťastná. Každý gram, každý nový deň...
Moje kroky na oddelenie sú kroky strachu. Deň čo deň, dlhémesiace...Neistota toho, čo sa v noci stalo. Najradšej by som bežalahneď ráno za tebou a bola s tebou. Namiesto toho sa zobúdzam v domácejposteli a môžem na teba len myslieť. Matka, ktorá musí opúšťať svoje dieťa.Necháva ho cudzím ľuďom. Nemôže si ho vždy, keď chce zobrať do náručia. Tak veľmi sa o tebabojím. Keď odchádzam nesiem si ťa so sebou...vo mne.
Si môj syn. Syn,ktorý sa mi zmestí do dlane.
Neonatologická(novoordenecká) JISka...miesto, kde sny žijú a umierajú.
Všetkým mamičkám a ich drobcom pekné vianoce!
Foto: 850 gramov, chlapec, dnes už o kilo ťažší...
