Telefonuje mi mama, či by som nemohol zavolať jednému známemu. Jej kolegyňa je totiž chorá. Má rakovinu, ktorá v tomto štádiu nebola operovateľná. Po rádioterapii by mala podstúpiť operačný zákrok.
"Prečo mu mám volať ?" pýtam sa.
"Či by jej nevedel vybaviť, alebo odporučiť nejakého chirurga."
"Prečo? Nie je spokojná?"
"Je spokojná, ale lekár berie niekoľko tisíc korún za operáciu a ona na to nemá"
"To nemyslíš vážne mami! Chceš povedať, že keď ich nedá, tak ju nebudú operovať?!!!" rozčuľujem sa.
"Ty tomu nerozumieš, si naivný, proste to tak je..." je mamina odpoveď.
Chvíľku sa s ňou ešte o tom hádam...bezvýsledne.
Neverím tomu, ako môže niekto aj smrteľnú chorobu využiť takto vo svoj prospech!!! Toto je hyenizmus najhrubšieho zrna.
Pamätám si ako mi babka opisovala podobné príbehy z komunistických čias. Doktorka bez ostychu vyberala priamo na izbe a pred zrakom ostatných ich rátala priamo na posteli. Jedna pani jej podávala tašky prekypujúce klobáskami, mäsom a neviem čím ešte. Ona jej ich hodila späť a povedala, že to si môže nechať pre upratovačku. Ona chce obálku.
Myslel som si, že sa veci odvtedy aspoň o kúsok zmenili. Dúfal som, že ľudia prestanú učiť lekárov takéto praktiky.
Obe strany, ktoré sa na tom podieľajú, sú rovnako vinné...
