Lekár držal nejaké papiere v ruke. Cítila z neho akúsi nervozitu. Vo vzduchu bolo napätie. "Čo sa môže diať veď ten test z drogerky ukázal jasne. Si tehotná!"
Bola šťastná, ale vnútri cítila akýsi závan nepokoja. A teraz ešte ten doktor...
"Ste tehotná," povedal nakoniec.
"Jupiii, to som vedela," pomyslela si, a čo ešte?
Pozrela naňho vyzývavým pohľadom. "A máte rakovinu" dodal.
Akoby jej niekto odtrhol krídlo pri lete ku hviezdam. Videla, že lekár otvára ústa, ale nepočula, čo hovorí. Padala bez záchranného padáku. Z posledných síl sa vrátila do ordinácie.
"Urobíme ešte ďalšie vyšetrenia, aby sme vedeli ako je to rozšírené."
Odporučili mi prerušiť tehotenstvo, aby som si predĺžila život. Podstúpila by som chemoterapiu, ožarovanie. Bojovala by som proti vlastnému telu, ktoré sa vymklo kontrole.
Bola som však rozhodnutá. Dieťa si ponechám. Tým predĺžim svoj život do večnosti.
Rástli vo mne bok po boku nový život a môj koniec. Obidve vznikli zo mňa a boli časťou mňa. Množili sa veľkou rýchlosťou. Život a smrť ako dvojičky tohto sveta.
Bolesti pribúdali. Našli mi metastázy v chrbtici. Lieky, ktoré som brala mohli byť škodlivé pre malú a pritom bolesť ostávala. Choroba ma premáhala. Môj krčný stavec bol rozožratý a mohol kedykoľvek povoliť. Tŕpli mi ruky, bola som slabá. Bola to otázka života a smrti, mojej aj maličkej.
Mala som porodiť cisárskym rezom, problém bol v anestézii báli sa ma intubovať, aby mi pri zaklonení hlavy nezlomili väz, epidurál by kvôli metastázam nefungoval. Nakoniec to bolo v celkovej anestéze. Maličkú som nepočula, spala som. Veľmi som sa bála, či bude v poriadku.
Narodila sa v 30 týždni tehotenstva. Je krásna, má 1500 gramov a vždy, keď ma k nej privezú viem, že som nežila zbytočne...
Mamička sedí na vozíčku a otecko sa o maličkú stará a ja....nemám slov...
