Predčasne II - Hlad

Každú chvíľu nová diéta. Ženské časopisy jej prinášali nekonećné inšpirácie. Stopercentné návody ako na toho nepriateľa - na jedlo. Dietne knihy a "diétologie" boli pre ňu bibliou života.
Mantrou sa jej stali výrazy ako "Ak sa cítiš najedená, už si to prehnala", alebo pri hlbokom nádychu sa má zdvíhať len hrudník". Pred jedlom odriekavala: sto gramov z toho sacharidy, bielkoviny...kilojouly...
Telo je však slabé a tak sa stávalo, že občas sa prepašovalo do žalúdku aj niečo naviac. Vtedy nastupovali telesné muky strávené v telocvični.
Výsledky sa jej, ale stále zdali neuspokojivé.
Prišiel čas na radikálny zákrok. Operácia. Žalúdok ten, ktorý mohol za to, že sa beztrestne do nej zmestilo tak veľa, dostal korzet - bandáž.
Prvé týždne po operácii sa zdalo, že všetko klape tak ako má. Viacej jedla sa do nej nedostalo. Začala chudnúť.
Po mesiaci začali pocity nevoľnosti. Opakovane zvracala. Bolo jej čím ďalej tým horšie. A k tomu všetkému začala priberať. "Ako je to možné ?!" pýtala sa. Odpoveď jej dala návšteve u lekára. Bola tehotná. Jej prvé dieťa! Pocit šťastia ju celú oblial.
Tehotenstvo prvých 5 mesiacov prebiehalo bez problémov.
Rastúce dieťa zmenilo polohu žalúdka a bandáž sa posunula. Priškrtila ho omnoho viac ako mala. Operácia nebola možná.
Začal sa boj s hladom. Zasondovali ju, aby tým obíšli prekážku. Jedlo teda necítila. Bol to zvláštny pocit, kŕmia vás, ale vy o tom ani neviete. Necítite žiadnu chuť. Hadička jej trčala z úst a plakala. Ľutovala toho aká bola hlúpa a bála sa toho, že maličkej nejako ublíži.
Sondovanie sa nedarilo, bandáž zvierala žalúdok ako železná ruka. Dostávala infúzie. Čas bojoval proti nej. Čím bola malá staršia a väčšia tým viacej potrebovala a ona jej menej mohla dať. Ako presýpacie hodiny a keď ostali posledné zrnká na jednej strane, muselo sa tehotenstvo ukončiť.
Bola len v 29. týždni tehotenstva, malá mala 1100 gramov. Počas cisárskeho rezu jej odstránili bandáž. Maličká bola šikovná, ale predsa len skôr narodená. Potrebovala malú pomoc s dýchaním. Nemohla byť dostatočne kŕmená, preto prvých pár dní dostávala infúziu. Keď ju prvýkrát videla, mala chobot od CPAPu (podpora dýchania) na nose, hadička jej viedla z malej rúčky. Bola naozaj maličká. Skrytá v inkubátore, v ktorom sa strácala. Musela plakať, keď ju zbadala...
Po narodení malá schudla ešte 120 gramov. Modlila sa, aby už prestala. "Už nie"úpenlivo po večeroch prosila. Postupne začala priberať, prekonala kilo a každý gram bol úspech.

"Za gram hmotnosti, by som dala čokoľvek"...pomyslela si maminka...

Dnes sa na nás usmieva malá bacuľka. Myslím, že je so svojou hmotnosťou spokojná :)