Život nikdy nebol ako z románov. Šťastné konce boli pre ňu skôr výsmechom, ako povzbudením. Po 5 rokoch manželstva prišla o všetky ilúzie a sny. Namiesto nich jej telo z času na čas ozdobili modriny a dušu prikrášlili nové jazvy.
Narodili sa jej dve deti, ktoré milovala. Starší z nich bol ľahko mentálne postihnutý. Snažila sa zo všetkých síl, aby mu pomohla a pri tom nezanedbávala mladšieho syna.
Znovu otehotnela...
Manžel, nechodil domov, ak prišiel bol nepríčetný. Jedného dňa sa pobalil a odišiel za milenkou. Povedal jej, že ak sa ho bude snažiť vydierať, tak sa o ňu "postará"...
Zostala sama, úplne sama... Matka, ktorú ako jedinú z rodiny mala, sama potrebovala opateru. Vedela, že nezvládne, po žiadnej stránke, vychovať ďalšie dieťa. Viac sily berie byť porazený a plakať ako bojovať... Rozhodla sa dieťa donosiť a dať ho k adopcii.
Dlhé noci nespávala a rozprávala sa s ňou. Rozprávala jej o svojom živote o detstve, rodine, dávala jej rady do života...
"Život žijúci vo mne, ktorý nikdy neuvidím, žiari v mojom vnútri a ja ho živím mojím telom a dušou. Viem, že tento raj nepatrí mne, ale je mojou súčasťou, aspoň dočasne..."
"Viem len, že sa cítim ako porazená, hodená na zem a hodná odporu. Len jedno by mi bolo ľúto, keby si ma niekedy nenávidela...Prosím ťa pochop ma, ak sa to dá... To tajomstvo vo mne bude horieť, kým budem žiť."
Narodilo sa dievčatko, dúfala, že ho možno aspoň na chvíľu zahliadne, ale pre polohu panvovým koncom sa robil cisársky rez.
Ona ležala na operačnom stole a ona už nebola jej, nebola v nej a nikdy už nebude s ňou...
Dievčatko s veľkými očami ležalo osamotené v postieľke a pozorovalo ľudí okolo. Nikomu nepatrilo. Nešťastne plakalo a nikto ju neobjal, len personál, ak mal čas...
Zázraky sa dejú! Podarilo sa nájsť adoptivných rodičov v priebehu pár dní. Dokonca aj súdne rozhodnutia a potvrdenia boli vybavené ako šibnutím čarovného prútiku.
Malá princezná, naša okaňa, odchádzala v náručí plačúcich rodičov, ktorí na splnenie svojho sna čakali niekoľko rokov.
Vyšli z pôrodnice a tými istými dverami odchádzala aj malá, takmer neviditeľná, silná žena s jazvou nielen na bruchu...
(Matka napísala list pre budúcich rodičov a dcérke. Príbeh vznikol na základe rozhovoru s ňou a tohto listu.)
