Priateľstvo dezilúzii?

Porovnať ho so svojím domčekom, ktorý si nosíme na chrbte. Sú to tí, ktorým dovolíme zrútiť naše hradby a dobiť sa ku naším najskrytejším zákrutiam. Nevyzliecť sa len z kože pred nimi, ale úplne až na holú kosť. Necítiť pritom ani náznak rajského strachu z nahoty.Tí, ktorí nám ukážu na oblohe dúhu, ale nezakrývajú nám oči pred smetiskami okolo nás.Keď spadneme neváhajú si zašpiniť si ruky od hocijakého bahna, aby nám pomohli dostať sa z diery von.Priateľstvo je omilostené od pobláznenia hormónmi a inými látkami nášho tela vyplavovaných pri citových poblázneniach. Aj keď...Je to ťažké byť dobrým priateľom. Ostávať v pozadí a vedieť zvážiť ako pomôcť. Ako ešte viac neublížiť. Kedy povedať svoj názor a aké slová pri tom vybrať. Nikdy nevieme, čo robí toho druhého šťastným. Niekto je šťastný, aj keď tam my ani kúsok šťastia nevidíme. Čo robiť v takej situácii je ťažké.Držím sa zásady, že robím to, čo chcem aby aj druhí robili aj mne. Poviem svoj názor. Nemyslím si o ňom, že bude správny pre všetkých, ale je môj. Ak nespôsobí zmenu viem, že aspoň preletel hlavou mojich priateľov a niečo tam určite zanechal. Veľakrát sa mi to najprv vypomstilo a dostal som facku, ale nakoniec to vždy dopadlo tak, že sa moje vzťahy upevnili.Priteľstvo je ako lúč svetla. Vie byť také silné, že dokáže krájať oceľ a také jemné, že ho ani necitíme. Len vieme, že je a cítime sa dobre.