V hlave rozmýšľal nad tým, čo mu ocino povedal. Ako to, že on si môže nosiť svoj domček všade zo sebou? Nie je ťažký? Nechce sa mu niekedy z neho ujsť? Bavilo by aj mňa stále mať možnosť strčiť sa vždy, keď by som chcel do miesta, kde viem, že sa mi nič nestane?Utekať niekedy unavuje. Byť na očiach druhým ľuďom býva vyčerpávajúce. Vlastne by to teda bolo perfektné mať domov vždy pri sebe. Stiahnuť rožky a zavrieť sa pred svetom a všetkým naokolo.Byť ako pštros, ktorý nechce vidieť, že sa naňho valí nešťastie.Je na tom niečo zbabelého, ale aj niečo odvážneho.Odvážne je priznať si, že ďalej to už neide, že potrebujeme občas vypnúť, skryť sa.Byť sam a proste len byť...A chlapček sa dotkol tykadiel toho tvora. Ten sa stiahol do domčeka. Chlapčeka to fascinovalo...
Šťastie je slimák
Dieťa sa zohlo k tomu zvieratku, ktoré ocino nazval slimákom. Na strede chodníka, si toho tvora nik nevšímal. Plazil sa pomaly okolo chlapca. Ten z neho nemohol spustiť oči.