Mŕtve žaby na ceste v Tatrách

Na skok som doma. Chcel som písať o kráse a sile prírody, ktorá dokáže aj nemožné s ľahkosťou a eleganciou. Zničený les prehodila do ružového šatu zakvitnutých kvetov.Chcel som rozprávať o lesných jahodách, ktoré sa vám rozpadajú na jazyku a truskajú pod zubami...Čučoriedkách, ktoré som mal pred sebou ako modré koberce. O vôni materinej dúšky, na lúke, kde som preležal hodinu pozorovaním oblakov. O tichu a kráse.ALE...Cesta na Sliezsky dom. Roky dozadu strážena. Tí, ktorí si nižšie nevšimli dva zákazy vjazdu boli vrátení... Dnes rampa zostala na samovôli ľudí. Hore pri plese je parkovisko, ak si zaplatíte...Ideme cestou po včerajšom daždi na nej skokani s vyvalenými vnútornosťami...Tak dovidenia na člnkoch na Štrbskom plese...alebo na novom vleku do Furkotskej doliny?

Marek Gajdoš Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny