Babina má už cez 80 rokov. Na svoj vek je veľmi šikovná. Číta si správy na teletexte, telefonuje so mňou cez skype, ovláda základy narábania s mobilom, ohrieva si jedlo v mikrovlnke...
K lekárom má negatívny postoj. Získala ho svojimi osobnými skúsenosťami s nimi. Nedokážem jej ich vyvrátiť ani tým, že som sa stal jedným z nich. Každá návšteva u lekára je pre ňu traumatická. Možno aj preto nepatrí k tým, ktorí vytvárajú v čakárňach diskusné kluby. Donútiť ju ísť k lekárovi je veľký problém. Naštastie nie je to často potrebné.
Drobné veci okolo svojho zdravia s pomocou mojej maminy, ktorá je zdravotná sestra, zvláda sama. Berie pravidelne lieky, ktoré má naordinované od kardiológa a od nás. Niekedy dôjde, ale k tomu, že si neporadíme. Vtedy nasleduje dlhé presviedčanie, že musí navštíviť niekoho, kto by jej mal pomôcť...
Tak tomu bolo aj teraz. Babine sa na prste na nohe vytvoril veľký otlak. Nad kĺbom mala zhrubnutú, zatvrdnutú kožu a okolie toho bolo začervenané.
Potom ako som skontroloval, či tam nie je hnis, pretože to vyzeralo ako absces, sme nasadili terapiu máčania, zmäkčovania a odstraňovania odumretej kože.
Prechodne sa zdalo, že sa to zlepšuje, ale ani po 2 týždňoch sme to neodstránili. Babina, ktorá je schopná po lese pobehovať niekoľko hodín, veľmi nechodila. To bol pre mňa znak toho, že ju to naozaj veľmi bolí.
Po dlhom presviedčaní sme sme ju presvedčili, aby zašla za doktorom.
Babka sa vrátila so slzami na krajíčku.
"Čo sa stalo?"
Rozpovedala mi, že vošla do ordinácie. Lekár sa jej spýtal, aký má problém. Babka mu ho opísala. Jeho reakcia bola: "A prečo ste prišli ku mne a nie ku pedikérovi?" Babina nevedela, čo má povedať. Zopakovala, že ju to veľmi bolí a poprosila ho, či si to aspoň nepozrie.
S veľkou nevôľou tak spravil. Babka vraví: "Ani neviem, či sa na ňu pozrel, tak z diaľky... Povedal len, že mám krivé prsty a škaredo sa na mňa pozrel... Potom ťukal do počitača a sestričke povedal, že nech ide pani vonku..."
Tá dala babke recept na antibiotika a nech si nohu kúpe v šaľvii a ak to neprejde, nech príde na kontrolu.
Babina, by sa najradšej pod zem prepadla, tak bola zahanbená.
Pán doktor asi by ste radšej videli nôžky nejakej krásnej mladej slečny. Možno vám nič nehovorí empatia. Moja babina nebola ani špinavá ani nezapáchala. Áno jej nohy sú také, lebo si už odžili svoje. Odhliadnúc od toho: "Prečo ste babke nevysvetlil, čo si myslíte, že to je? Informovať ju o tom aké lieky jej predpisujete a proti čomu sú...?" Lebo na Slovensku je tomu tak? Skrývate tým vlastnú nevedomosť?
Najlepší je pacient, ktorý sa nepýta? A ak sa pýta, tak ho treba odbiť a byť naňho nepríjemný, lebo čo sa stará? Čo sa mi má do toho motať?"
Bežne sa stávalo, že som viezol na operácie hlavne straších ľudí, ktorí ani nevedeli aká to bude operácia!...tých príkladov by bol kopec...
Každý má právo byť adekvátnym spôsobom informovaný o svojom zdravotnom stave! Bez ohľadu na to či je to dieťa, alebo starý človek, každý preňho zrozumiteľným spôsobom!
